Prihlásenie | Registrácia

Mycosphaerella pini

Červená sypavka borovíc
 
Mycosphaerella pini Rostr. (anamorfné štádium - Dothistroma septosporum)
 
Popis druhu
 
Červená sypavka borovíc je jedným z najzávažnejších ochorení asimilačných orgánov borovíc a tento patogén bol k nám zavlečený v polovici 90. rokov 20. storočia.
Mycosphaerella pini je telemorfným štádiom huby Dothistroma septosporum (Dorog) Morelet. Pohlavné štádium huby Mycosphaerella pini Rost. in Munk sa v našich podmienkach  však vytvára len zriedka.
Prvými príznakmi sú bledožlté až hnedé škvrny, ktoré pripomínajú ranky po cicaní hmyzom. V novembri sú infikované ihlice už hnedé a do konca decembra sa na zhnednutých ihliciach vytvárajú tehlovočervené škvrny až priečne pruhy (odtiaľ názov ochorenia „červená sypavka borovíc“). Pyknidy sú čierne hrudky prerážajúce epidermis, od jari sa v nich tvoria konídie. Pohlavným štádiom huby je Mycosphaerella pini Rost. in Munk, v našich podmienkach sa však vytvára len zriedka. 
 
Bionómia – infekčný cyklus
 
K infekcii ihlíc červenou sypavkou dochádza od začiatku apríla až  do konca septembra. Uvoľňovanie spór z plodničiek nastáva najmä počas daždivého počasia. Kritickým obdobím je najmä prvá polovica vegetačného obdobia od polovice mája do konca júna. Inkubačná doba sa môže pohybovať od jedného mesiaca až do pol roka. V porovnaní s  anamorfným štádiom, sa  telemorfné štádium Mycosphaerella pini vyskytuje výnimočne. Askospóry huby Mycosphaerella  pini sa uvoľňujú o niečo neskôr. V našich podmienkach od polovice júna do konca septembra.
 
Symptóm
 
Príznaky ochorenia sú charakteristické prítomnosťou červených pruhov na ihliciach, v ich blízkosti sú prítomné čierne plodničky. Symptómy sa úplne prejavujú v jesennom období (september až november). V novembri sú infikované ihlice už hnedé a do konca decembra sa na zhnednutých ihliciach vytvárajú tehlovočervené škvrny až priečne pruhy (odtiaľ názov ochorenia „červená sypavka borovíc). Ihlice usychajú od špičky, postupne sa sfarbujú do žltohneda, báza ihlice môže zostať ešte zelená. Následkom infekcie dochádza k nekrotizácii ihlíc, neskôr k ich opadávaniu. Náchylné na ochorenie sú všetky ročníky ihlíc, ako prvé opadávajú najmä staršie ročníky ihlíc. Pri opakujúcom sa napadnutí dochádza k spomaleniu rastu stromov, prípadne až k odumretiu. 
 
Napadnutá borovica čierna
hubou Dothistroma septosporum.
Foto: R. Leontovyč
Napadnutie sadeníc borovice
čiernej hubou Dothistroma
septosporum. Foto: R. Leontovyč
 Napadnutie asimilačných orgánov
borovice čiernej hubou Dothistroma
septosporum. Foto: R. Leontovyč
Charakteristické príznaky
napadnutia ihlíc (červené pásiky)
borovice  čiernej hubou Dothistroma
septosporum. Foto: S. Rell
Ohrozené dreviny:
 
Ohrozené sú všetky druhy rodu Pinus, pričom u jednotlivých  druhov existujú rozdiely v náchylnosti nielen v rámci rodu, ale aj v závislosti od geografických oblastí. Okrem borovíc napáda aj rôzne iné ihličnaté dreviny z rodov Abies, Cedrus, Larix, Picea, Pseodotsuga, Tsuga a pod.
 
Miesto poškodenia: asimilačné orgány
 
Významnosť: Veľmi významný
 
Pôvod a rozšírenie:
 
Pôvod rozšírenia nie je celkom definovaný, ale predpokladá sa, že patogén pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ bol rozšírený na ostatné kontinenty. V Európe je rozšírený od juhu až po Škandináviu. Na našom území bolo ochorenie zaznamenané v polovici 90. rokov 20. storočia. Predpokladá sa že na Slovensko bol rozšírený z Maďarska.
 
 
Ohrozené porasty a územia:
 
V rámci Slovenska je ohrozené celé územie, nielen lesné porasty, ale aj zeleň v mestskom prostredí. 
 
     
  Mapa lokalít na ktorých sa v rokoch 2015 až 2018 potvrdila prítomnosť  Mycosphaerella pini na asimilačných orgánoch borovice čiernej.    
Ohrozené dreviny:
 
 
Prevencia:
 
Nerozširovanie sadeníc s viditeľnými príznakmi napadnutia, prítomnosť červených pásikov a čiernych bodiek na ihliciach. Dodržiavanie dostatočných rozstupov pri výsadbe, odstraňovanie buriny, aby nedochádzalo k vytváraniu priaznivých vlhkostných pomerov, vhodných pre tvorbu konídií. 
  
Kontrola výskytu:
 
Priebežne kontrolovať prítomnosť príznakov uvedených v predchádzajúcom texte. Najviac ohrozené sú lesné škôlky, nové výsadby  a porasty borovíc do 20 rokov.
 
Obrana:
 
Obranné metódy sa využívajú najmä v lesných škôlkach, vo  výsadbách a plantážach vianočných stromčekov. Voči pôvodcovi  ochorenia je možné aplikovať systémové aj kontaktné fungicídne prípravky. Postreky je potrebné vykonávať od začiatku vegetačného obdobia (apríl, máj) až do jesene. Aplikácie fungicídnych prípravkov je potrebné v závislosti od klimatických podmienok  opakovať v 2 – 3 týždňových intervaloch. Dôležitá je taktiež prevencia, dodržiavanie karanténnych predpisov, iba vysádzanie sadeníc bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov. 
 
Kategória škodcu: Huby
 
Zistený na Slovensku: Áno
 
Invázny druh: Áno
 
Podobné druhy:
 
Podobné príznaky spôsobujú v našich podmienkach na boroviciach aj druhy rodu Lophodermium.  Jedným z identifikačných znakov je prítomnosť červeného pásika na ihliciach pri napadnutí červenou sypavkou. 
  
Literatúra:

Adamčíková, K., Hečková, Z., Ondrušková, R., 2015: Ochorenie borovíc spôsobené hubami Dothistroma septopora a Dothistroma pini.  In: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2015, zborník referátov  z medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala 29. a 30. januára 2015 v Novom Smokovci, NLC Zvolen, s. 83–87.

Barnes, I., Kirisits, T., Wingfield, M. J., & Wingfield, B. D., 2011: Needle blight of pine caused by two species of Dothistroma in Hungary. Forest Pathology 41: s. 361–369.

Barnes, I., Cortinas, M. N., Wingfield, M. J., Wingfield, B. D., 2008: Microsatellite markers for the red band needle blight pathogen, Dothistroma septosporum. Molecular Ecology Resources 8:  s. 1026–1029.

Barnes, I., Crous, P. W., Wingfield, M. J., Wingfield, B. D., 2004: Multigene phylogenies reveal that red band needle blight of Pinus is caused by two distinct species of Dothistroma, D. septosporum and D. pini. Studies in Mycology. 50: s. 551–565.

Bassett, C., 1969: Larix decidua a new host for Dothistroma pini. Plant Disease Reporter 53: s. 706.

Bednářová, M., Palovčíková, D., Jankovský, L., 2006: The host spectrum of Dothistroma needle blight Mycosphaerella pini E. Rostrup – new hosts of Dothistroma needle blight observed in the Czech Republic. Journal of Forest Science 52: s. 30–36.

Bednářová, M., Bodejčková, I., Palovčíková, D., Jankovský, L., 2007: The Contemporary Situation of Dothistroma Needle Blight Outbreak in the Czech Republic. Acta Silvativa and Lingaria Hungarica, Spec. Edition s. 17–21.

Bradshaw, R.E., 2004: Dothistroma (red-band) needle blight of pines and the dothistromin toxin: a review. Forest Pathology 34: s. 163–185.

Brown, A.,– Rose, D., Webber, J., 2003: Red band needle blight of Pine. Forestry Commission Edinburgh: Information note.

Butin, H., Richter, J., 1983: Dothistroma – Nadelbräune, eine neue Kiefernkrankheit in der Bundesrepublik Deutschland. Nachr.- -Bl. Dtsch. Pfl.-Schutzdients 35: s. 129–131.

Drenkhan, R., Adamson, K., Jürimaa, K., Hanso, M., 2014: Dothistroma septosporum on firs (Abies spp.) in the northern Baltics. For. Path. 44: s. 250–254.

Dubin, H.J., Walper, S., 1967: Dothistroma pini on Pseudotsuga menziesii. Plant Disease Reporter 51: s. 454.

Gibson, I.A.S., 1972: Dothistroma blight of Pinus radiata. Annual Review of Phytopathology (10): s. 51–72.

Ioos, R., Fabre, B., Saurat, C., Fourrier, C., Frey, P., Marcais, B., 2010: Development, comparison, and validation of real-time andconventional PCR tools for the detection of the fungal pathogens causing brown spot and red band needle blights of pine. Phytopathology 100: s. 105–114.

Jankovský, L., Bednářová, M., Palovčíková, D., 2004: Dothistroma needle blight Mycosphaerella pini E. Rostrup, a new quarantine pathogen of pines in the CR . Journal of Forest Science 50: s. 319–326.

Jankovský, L., 2007: Červená sypavka borovice Mycosphaerella pini E. Rostrup běžným patogenem? Lesnická práce 16: s. 12.

Karadzić, D., 1989: Scirrhia pini. Life cycle of the fungus in plantations of Pinus nigra in Serbia. European Journal of Forest Pathology 19: s. 231–236.

Karadzić, D., 1988: Dothistroma septospora (Dorog.) Morelet: rasprostranjenje, biljke domacini i znacaj [Dothistroma septospora: distribution, hosts and importance]. Glasnik Sumarskog Fakulteta, Univerzitet u Beogradu 70: s. 133–144.

Kapitola, P., Růžička, T., Kroutil, P., 2011: Karanténní škodlivé organismy na lesních dřevinách. Státní rostlinolékažská správa Praha. 63 pp.

Kowalski, T., Jankowiak, R., 1998: First record of Dothistroma septospora (Dorog.) Morelet in Poland: a contribution to the symptomology and epidemiology. Phytopatologia Polonica 16: s. 16–29.

Krstić, M., 1958: Nezabeležene fitopatološke pojave u rasadnicima i šumama Srbije. [Unnoted phytopathological phenomena in nurseries and forests of Serbia]. Zaštita bilja 45: s. 75–79.

Kunca, A., Foffová, E., 2000: Ohrozenie porastov borovice čiernej fytokaranténnym patogénom Dothistroma septopora (Dorog). Morelet. In: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2000, zborník z referátov z celoslovenského seminára, 17.–18. apríla 2000 v Banskej Štiavnici, Zvolen, LVÚ Zvolen, s. 136–139.

Landmann, G., 2000: Forest health in France: assessment for 1998 and new facts. Revue Forestiere Francaise 52: 9–22.

Murray, J.S., Batko, S., 1962: Dothistroma pini Hulbary: A new disease on pine in Britain. Forestry 34: s. 57–65.

Parker, A.K., Collis, D.G., 1966: Dothistroma needle blight of pines in British Columbia. The Forestry Chronicle 42: 160-161.

Petrak, F., 1961: Die Lecanosticta Krankheit der Föhren in Österreich. Sydowia 15: 252–256.

Szabó, I., 1997: A Dothistroma septosporum (Dorog.) Morlet fellése feketefenyö ültetvényeken [Occurrence of Dothistroma septosporum in Austrian pine plantations]. Erdészeti Lapok 132: s. 44–45.

Watt, M. S., Kriticos, D. J., Alcaraz, S., Brown, A. V., Leriche, A., 2009: The hosts and potential geographic range of Dothistroma needle blight. Forest Ecology and Management 257: s. 1505–1519.

Woods, A., 2011: Is the health of British Columbia’s forests being influenced by climate change? If so, was this predictable? Canadian Journal of Plant Pathology 33: s. 117–126.

Zúbrik, M., Kunca, A., Turčani, M., Vakula, J., Leontovyč, R., 2006: Invasive and quarantine pests in forests in Slovakia. OEPP/EPPO Bulletin 36: s. 402–408.

Návrat hore