en Prihlásenie | Registrácia | Zoznam prispievateľov

Iné

ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE. Predstavujú najvýznamnejší faktor destabilizujúci lesy. Oni sú vo väčšine prípadov príčinou rozpadu a mnohokrát aj zániku lesných porastov. Hovoríme im aj primárne škodlivé činitele. V poslednom období sa ich pôsobenie stáva intenzívnejším. Súvisí to so zmenami klímy, ktoré prinášajú extrémy počasia, búrky, veterné smršte, snehové kalamity, dlhotrvajúce suchá. Ani tie najväčšie stromy nedokážu odolať vetru, snehu... Aj možnosti človeka znižovať ich katastrofické dôsledky sú obmedzené. Vedci sa snažia študovať zákonitosti vzniku katastrof a hľadať možnosti predpovedania ich príchodu.

Každoročne najväčšie škody na lesných porastoch spôsobuje vietor. Zvyčajne ide o prepadavý typ vetra a dýzový efekt zrýchleného vzdušného prúdu. Na rýchlosť vetra teda vplýva nielen pohyb vzdušných más s výrazne rozdielnym tlakom vzduchu, ale aj orografia terénu. Stromy sú vyvrátené s koreňmi alebo zlomené v rôznej časti kmeňa. V zimnom období sú predovšetkým ihličnaté porasty do 50 rokov ohrozené ťažkým mokrým snehom. Poškodené stromy majú zlomené vrcholce v 2 – 3 m dĺžke; kalamita je zvyčajne rozptýlená, čo sťažuje vyhľadávanie takýchto stromov a ich následné spracovávanie. Skorým mrazom (ešte v jeseni) sú ohrozené predovšetkým tie stromy, u ktorých najmladšie pletivá výhonkov nevyzreli a teplota niekoľko stupňov pod nulou môže nenávratne poškodiť takéto bunky. Príčiny neskorého mrazu vznikajú v jarnom období v čase rašenia stromov. Poškodené sú kvetné a listové púčiky, podkôrne pletivá zostávajú zvyčajne bez poškodenia a stromy sú schopné ešte raz vyrašiť. Ohrozené sú najmä stromy v údoliach. Námraza vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov, pri niekoľko centimetrových vrstvách ľadu vzniká ľadovica, konáriky sú nadmieru zaťažené, ohýnajú sa a lámu. V jarnom a letnom období je nevyhnutné striedanie teplých a slnečných dní so zrážkami. Pri deficite zrážok a ochladenia, ktoré môže byť prirodzene rôzne v nížinách a v horskom prostredí, stromy trpia suchom. Jemné korienky uschýnajú spolu s mykoríznymi hubami a baktériami, príznaky sa prejavujú na korune vädnutím asimilačných orgánov, ich hnednutím a predčasným opadom. Niektoré skupiny hmyzu a húb, ktoré dané sucho prežívajú bez väčších problémov, stávajú sa za týchto podmienok vážnymi škodcami fyziologicky oslabených stromov. Pri odstránení porastového plášťa sú priamemu slnečnému žiareniu vystavené kmene stromov, ktorých takéto vysúšanie oslabuje a potom sú náchylnejšie na ostatné biotické škodlivé činitele, alebo kôru stromov nenávratne poškodia vysoké teploty na povrchu kôry, kôra následne opadáva a prestáva plniť ochranné funkcie. Hovoríme o kôrnej spále, alebo úpale kôry. Pri nadmernom množstve vody v pôde resp. aj na povrchu pôdy v čase záplav dochádza k deficitu kyslíka v pôde a korene odumierajú. Poškodenie sa prejavuje vädnutím asimilačných orgánov, ich hnednutím a predčasným opadom. Korene sú častokrát nenávratne poškodené a stromy už nezregenerujú.

ANTROPOGÉNNE ŠKODLIVÉ ČINITELE. Pôsobenie človeka na les je neraz veľmi deštruktívne. Niekedy pôsobí globálne (skleníkové plyny, imisie...) inokedy lokálne (požiare, turistika a pod.). Vďaka ekologickým iniciatívam je v poslednom období negatívne pôsobenie človeka na les pod drobnohľadom verejnosti. Znížilo sa pôsobenie imisií, pastvy a pod. Napriek mnohým snahám o zmenu prístupu sa ale niektoré globálne problémy nedarí riešiť. Súvisí to z vývojom ľudskej spoločnosti. Človek si ale musí uvedomiť význam lesa a za každú cenu sa snažiť o jeho zachovanie budúcim generáciám.  Imisie patria dlhodobo k najvýznamnejším antropogénnym škodlivým činiteľom. Škody na porastoch sú najmä v okolí priemyselných centier na Spiši. V poslednom období stúpa význam požiarov. Krádeže dreva, turistika a pastva sú menej významné antropogénne škodlivé činitele.

ĎALŠIE BIOTICKÉ ČINITELE. Hlodavce dokážu vážne obmedziť lesnícku činnosť popri potokoch, vodných nádržiach a kanálov. Obrana je často komplikovaná. Háďatká ohrozujú zdravotný stav semien semenáčikov a sadeníc, v niektorých štátoch Európy však spôsobujú vážne škody na dospelých stromoch. Nežiadúca vegetácia je problémom v lesných škôlkach a vo výsadbách po zabezpečenie kultúry. Na obranné opatrenia sa vynakladajú veľké finančné náklady do chemického ošetrenia plôch alebo ručného vyžínania. Zver patrí taktiež k vážnym škodcom. Obhryzom kôry, odhryzom terminálov a bočných výhonkov dokážu zamedziť zabezpečenie kultúr alebo aj rozvrátiť už zabezpečené porasty.

Invázne rastliny. Foto: M. Zúbrik

Nezákonné výruby. Foto: M. Zúbrik  Požiare. Foto: M. Zúbrik  Vetrové kalamity v lesoch. Foto: M. Zúbrik

 

Návrat hore