Lymantria dispar
Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar L.) je motýľ z čeľade Erebidae. Je rozšírený v celej Európe (okrem severských štátov), v severnej Afrike a naprieč Áziou sa tiahne jej výskyt do východnej Číny a Japonska. Okolo roku 1869 bol náhodne zavlečený do USA neďaleko Bostonu. Zámerom dovozu mníšky do USA bolo skrížiť enormne vitálne jedince mníšky veľkohlavej s priadkou morušovou, ktorá sa v tej dobe v Amerike hojne chovala na produkciu hodvábu, ale v chovoch často hynula. Skrížením týchto dvoch druhov sa mal získať nový, veľmi odolný druh, ktorý by zabezpečil produkciu hodvábu pri menších nákladoch. Mníška ale ušla z laboratórií do prírody kde našla vhodné podmienky pre svoj život. Začala sa šíriť a spôsobovať katastrofálne škody (Scheld, 1936, Doane, McManus, 1981, McManus, Csoka, 2007).
Mníška veľkohlavá je stredne veľký motýľ s rozpätím krídel 35-45 mm. Samček je svetlo hnedý, samička krémovo biela s jemnou, okrovohnedou kresbou. Napriek tomu, že má samička plne vyvinuté krídla, nevie lietať, lieta iba samček.
Motýle sa liahnu v júli. Po spárení samička nakladie na kmeň stromu 500-1000 vajíčok na hromádku (vaječná znáška) a pokryje ich okrovo sfarbenými chĺpkami z koncových článkov bruška. Vajíčka prezimujú. Húsenice sa liahnu na jar v čase rašenia dubov v polovici apríla. Sú veľké 4-5 cm, sivo-modro-žlté, pokryté ostrými brvami s radom červených bradaviek a žltou, čierno-mramorovanou hlavou. Žerú na listoch asi 40-60 dní a kuklia sa na kmeni, listoch alebo v podraste (Scheld, 1936, Doane, McManus, 1981, Zúbrik a kol., 2013, 22/2019, 7/2019).
Húsenice mníšky veľkohlavej sú všežravé – konzumujú listy rôznych druhov listnatých drevín. Najviac im vyhovujú teplé, redšie porasty duba cerového, ale nevyhýba sa ani iným drevinám ako je dub letný a zimný, topoľ, hrab, buk, čerešňa, jabloň, agát, javor a pod. Počas premnoženia húsenice konzumujú aj ihličnaté dreviny ako je smrek, borovica alebo smrekovec opadavý, dokonca môžu poškodiť aj priľahlé poľnohospodárske kultúry obilnín alebo sady ovocných drevín (Scheld, 1936, Kurir, 1953, Leontovyč, 1980, Doane, McManus, 1981, Stolina, 1985, Novotný 1986, Surovec, 1989, McManus, Csoka, 2007, 23/20109).
Húsenice žijú na listnatých drevinách, najmä na dube.
V prípade nedostatku potravy, húsenice žerú aj ihličnaté dreviny, trávu, poľnohospodárske kultúry, ovocné dreviny a pod. Na obrázku sú húsenice mníšky veľkohlavej z okolia Levíc počas gradácie v roku 2005 na ihliciach borovice.
Premnoženie
Samička mníšky veľkohlavej je geneticky naprogramovaná tak, aby približne každý 7-9 rokov začala produkovať veľké množstvo vitálneho, životaschopného potomstva (Doane, McManus, 1981, Turčáni a kol. 1997, Pernek a kol. 2008, Hlásny a kol., 2015, Zúbrik a kol. 2016). Počas 2 rokov sa tak počet motýľov zvýši niekoľko tisíc krát – hovoríme tomu gradácia. Premnoženia prichádzajú v nepravidelných intervaloch, pretože sú okrem genetiky ovplyvnené aj inými faktormi, ako je napríklad počasie, prirodzení nepriatelia a pod. (Patočka, 1967, Doane, McManus, 1981, McManus, Csoka, 2007). Prečo k premnoženiu dochádza nie je stále celkom objasnené.
Jedna húsenica skonzumuje za život asi 1 m2 listovej plochy (6/2019). V jednej znáške mníšky veľkohlavej je v čase premnoženia asi 1000 vajíčok, z ktorých sa vyliahne 1000 húseníc. Kým dospejú, skonzumujú teda cca 1000 m2 listov, čo je plocha cca 30 x 30 m. To postačuje na to, aby v priebehu jari húsenice z jednej vaječnej znášky skonzumovali značnú časť listov na jedom strome. Avšak, počas premnoženia môže byť na jednom strome nie jedna, ale až 250 znášok (Patočka 1973)!!
Kalamita mníšky pôsobí na lesný porast rozličným spôsobom. Nižšie uvádzame len niekoľko príkladov, čo defoliácia stromov spôsobuje, spracované podľa Doane, McManus (1981), Patočka (1961), McManus, Csoka (2007), Davidson a kol. (1999) a 7/2019).
- Mníška veľkohlavá poškodzuje stromy tým, že zožerie ich listy v čase, keď ich strom najviac potrebuje - na jar, keď vytvára energiu pre svoj rast. Tak počas roka stromy stratia 50-70 % svojho ročného prírastku.
- Pretože strom stratí listy, nemôže vytvárať zásobné látky. Musí naopak mobilizovať svoje zásoby a využiť ich na tvorbu nových listov, ktoré koncom júna a začiatkom júla znovu vytvorí. Týmto vzniká stres a stresovaný strom sa stáva citlivejší na pôsobenie iných škodcov ako sú hmyz alebo huby. Ak je takto stresovaný strom vystavený ešte aj suchému a teplému počasiu, hynie.
- Ak je listnatý strom zdravý, obyčajne prežije jeden rok premnoženia mníšky, pretože má k dispozícii dostatok energie na tvorbu nových listov. Avšak viac rokov sa opakujúce premnoženie môže spôsobiť, že listnatý strom uhynie.
- Ihličnany môžu hynúť už po jednej defoliácii.
- Defoliácia znižuje úrodu semena.
- Mladé, vysadené stromy, obyčajne neprežijú už jednoročný žer.
- Ak sú napadnuté záhrady a ovocné sady, vznikajú škody na úrode.
Dubové lesy sú určené na produkciu cennej, obnoviteľnej suroviny - dubového dreva. Dubové drevo je vysoko cenené v nábytkárstve a drevo-spravujúcom priemysle. Cena dubového dreva sa pohybuje cca v rozmedzí 100 – 600 Eur, s priemerom cca 200 Eur za 1 m3 (2/20109).
Pri strate 50-70 % ročného prírastku (prírastok je cca 5 m3 ročne, pri 100% zastúpení duba a plnom zakmenení vo veku 40-100 rokov) a úhynu 1-10 % stromov po kalamite mníšky v poraste (Patočka, 1961, Davidson a kol. 1999, 2/2019) sa ekonomická škoda na 1 ha dubového lesa ľahko dostane na sumu 2 – 3 000 euro. V prípade že by bolo takto defoliovaných 1000 ha kvalitných dubových porastov, môže sa škoda pohybovať na úrovni 2-3 mil. euro.
Okraje dedín a miest susediace s lesom, v ktorom sa premnožili húsenice mníšky veľkohlavej, zažívajú často inváziu húseníc do záhrad, sadov, detských ihrísk, parkov alebo dvorov.
Húsenice mníšky veľkohlavej sú pre človeka nebezpečné. Ich krehké chĺpky sa ľahko lámu a po zabodnutí do pokožky môžu vyvolávať silné alergické reakcie a následné dýchacie problémy. Reakcie sú silnejšie u malých detí a u ľudí alergických na takéto vnemy. Podobne, ale ešte oveľa nebezpečnejšie sú z tohoto hľadiska príbuzné druhy mníšky veľkohlavej, ako napríklad Thaumetopoea processionea, T. pityocampa alebo Euprcotis chrysorhoea (Aber a kol. 1982, Tuthil a kol. 1984, Zúbrik a kol., 2013).
Mníška veľkohlavá má v prírode veľa prirodzených nepriateľov. Po 2-3 rokoch trvajúcej gradácii obyčajne prirodzení nepriatelia a nedostatok potravy spôsobí, že húsenice hromadne zahynú a ich početnosť sa zníži – príroda sa s kalamitou vysporiada (Doane, McManus, 1981, Fuester a kol. 1983, Patočka a kol. 1999, McManus, Csoka, 2007, Zúbrik a kol. 2014, 2016, 2018, 23/2019, 7/2019)
- Medzi hlavných prirodzených nepriateľov patria parazitické lumky, lumčíky a tachíny.
- Dôležitú úlohu zohrávajú aj entomopatogénne organizmy, napríklad huba Entomophaga maimaiga, mikrosporídie, vírusy alebo baktérie.
- Niektoré druhy chrobákov ako napríklad húseničiar pižmový Calosoma sycophanta požierajú húsenice.
- Drobné spevavce požierajú v zime vajíčka ale veľké, chlpaté húsenice mníšky veľkohlavej im nechutia.
- Hlodavce žerú najmä kukly.
Koncom 19 storočia, sa vajíčka mníšky veľkohlavej zaškrabávali zo stromov ručne (Scheld, 1936, Doane, McManus, 1981). V 50-60-tych rokoch sa natierali DDT, starým olejom alebo naftou (Turček a kol., 1950, Patočka 1961). Toto sa už dnes nerobí, pretože to nemá žiadny význam, vajíčok je totiž v lese také množstvo, že je nemožné ich všetky nájsť a zlikvidovať (Doane, McManus, 1981).
Dnes sa voči húseniciam používajú v USA aj v Európe najmä biologické prípravky na báze baktérií (Bacillus thuringiensis), vírusov (NPV) alebo iných biologických látkok, aplikované letecky (Doane, McManus, 1981, McManus, Csoka, 2007, Zúbrik 2006). Nejedná sa o chemické ale o biologické prípravky. Tieto prípravky sú šetrné k iným organizmom, nezanechávajú rezíduá a nevyvolávajú rezistenciu. Je to zatiaľ najúčinnejší spôsob ako sa zbaviť húseníc v lesoch, parkoch, záhradách alebo ľudských obydliach (Doane, McManus, 1981, McManus, Csoka, 2007, Zúbrik a Kovalčík 2005, Zúbrik 2006). V USA sa odhaduje, že realizované opatrenia priniesli za 25 rokov benefit takmer 4 miliardy dolárov (McManus, Csoka, 200).
Majiteľ (obhospodarovateľ) lesa je u nás dokonca povinný, podľa zákona o lesoch vykonať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia škodlivého činiteľa (§ 28 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch) a pritom uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa (§ 28 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch). V opačnom prípade porušuje zákon a hrozí mu pokuta.
Zoškrabovanie vajíčok zo stromov okolo roku 1900 neprinieslo želaný efekt. Počas gradácie samičky nekladú vajíčka len na kmene stromov, ale hromadne ich umiestňujú aj na tenké vetvičky v korune. Nájsť všetky znášky na strome je nemožné. (Foto: https://www.mass.gov/guides/gypsy-moth-in-massachusetts).
- Aber R, DeMelli T, Gill T, Healey B, McCarthy MA, Osell N: 1982: Rash illness associated with gypsy moth caterpillars. MMWR 1982; 31:169-170.
- Cenník dreva. https://www.lesy.sk/files/lesy/www-stranky-oz/trencin/cennik-sortimentov-suroveho-dreva-platny-od-1-1-2018_.pdf.
- Davidson C.B., Gottschalk K.W. & Johnson J.E. 1999: Tree mortality following defoliation by the European gypsy moth (Lymantria dispar L.) in the United States: a review. — Forest Sci. 45: 74–84
- Doane, C., McManus, M. L. (ed) 1981: The gypsy moth: Research toward integrated pest management. USDA For. Serv. Sci. Educ. Ag. Technical Bull. 1584, Washington, D. C. 1981, 757s.
- Fuester, R. W., Drea, J. J., Gruber, F., Hozer, H., Mercadier, G. 1983: Larval Parasites and Other Natural Enemies of Lymantria dispar (Lepidoptera: Lymantriidae) in Burgenland, Austria, and Wurzburg, Germany. Env. Entomol. 12: 724-737.
- Gypsy moth history. https://www2.illinois.gov/sites/agr/Insects/Pests/Pages/gypsy-moth.aspx
- Gypsy Moth In North America. https://www.fs.fed.us/ne/morgantown/4557/gmoth/. 5. 3. 2019
- Hlásny T, Trombik J, Holuša J, Lukášová K, Grendár M, Turčáni M, Zúbrik M, Tabaković-Tošić M, Hirka A, Buksha I, Modlinger R, Kacprzyk M, Csóka G, 2015: Multi-decade patterns of gypsy moth fluctuations in the Carpathian Mountains and options for outbreak forecasting. J Pest Sci, doi: 1007/s10340-015-0694-7.
- Kurir, A. 1953: The food plant of the gypsy moth (a contribution to the knowledge of its feeding habits). Z. Angew. Entomologie. 34: 543-586.
- Leontovyč, R., a kol., 1980: Hlavné škodlivé činitele v lesoch Slovenskej socialistickej republiky. Lesnícke štúdie 32, Príroda, Bratislava, 94 pp. ISBN 64-021-80.
- McManus M., Csóka G., 2007: History and impact of gypsy moth in North America and comparison to the recent outbreaks in Europe.- Acta Silvatica et Lignaria Hungarica, 3: 47-64
- Novotný, J. 1986: Nový charakter kalamity mníšky ve¾kohlavej (Lymantria dispar) v lesoch Slovenska. Zprávy les. vysk. 31(3): 26-29.
- Patočka, J., 1967: O príčinách vzniku a zániku gradácií mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar L.) v Európe. In: IV. vedecká konferencia VÚLH, časť 1. Zvolen. 1967 - sborník. Zvolen VÚLH 1967: Z-I/1 - 7.
- Patočka, J., 1973: Kalamita mníšky veľkohlavej na území Lesnej správy Levice. - Les, 29, 1973, s. 446 - 448
- Patočka, J., Krištín, A., Kulfan, J., Zach, P., 1999: Die Eichenschadlinge und ihre Feinde. Zvolen: vyd. SAV, Zvolen, 396 s.
- Pernek M, Pilas I, Vrbek B, Benko M, Hrasovec B, Milkovic J., 2008: Forecasting the impact of the gypsy moth on lowland hardwood forests by analyzing the cyclical pattern of population and climate data series. For Ecol Manag 255:1740–1748
- Schedl, E. 1936: Der Schwammspinner in Euroasien, Afrika und Neuengland. Berlin, Verlagsbuchhandlung Paul Parey, 242 s.
- Stolina, M. a kol., 1985: Ochrana lesa. Vydavateľstvo príroda. Bratislava. 480 s.
- Surovec, D., 1989: Hlavné škodlivé činitele v lesoch SSR za roky 1975 – 1986. Lesnícke štúdie 45, Príroda, Bratislava, 122 pp. ISBN 80-07-00095-X
- Turcek, F. - Ppatocka, J. - Pasek, V.: Letecke poprasovanie s DDT(gesarol) proti bekyni velkohlavej (Lymantria dispar) na Slovensku. Polana, 6, 1950, c. 1, s. 8-10
- Turčáni M., Zúbrik, M., 1997: Defoliation of forest stands by leaf-eating insect in Slovakia during period 1972-1996. In.: Knížek, M., Zahradník, P., Diviš, K., (ed): Proceedings Workshop on Forest Insects and Disease Survey, Písek. s. 142-144.
- Tuthill RW, Canada AT, Wilcock K, Etkind PH, O’Dell TM, Shama SK. 1984: An epidemiologic study of gypsy moth rash. Am J Public Health. 74:799–803.
- University of Illinois Extension: gypsy moth. https://extension.illinois.edu/gypsymoth/ 3. 2019
- Zúbrik M, Barta M, Pilarska D, Goertz D, Uradnik M, Galko J, Vakula J, Gubka A, Rell S, Kunca A , 2014: First record of Entomophaga maimaiga in Slovakia. Short communication. Biocontrol Science and Technology. doi:10.1080/09583157.2014.883362
- Zúbrik M, Hajek A, Pilarska D, Špilda I, Georgiev G, Hrašovec B, Hirka A, Goertz D, Hoch G, Barta M, 2016: The potential for Entomophaga maimaiga to regulate gypsy moth Lymantria dispar (L.) (Lepidoptera: Erebidae) in Europe. J Appl Entomol. doi:10.1111 / jen.12295
- Zúbrik, M., 2006: Mníška veľkohlavá v 3. roku – záver gradácie a prognóza vývoja v nasledujúcich rokoch. In: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2006. Zvolen, NLC 2006, s. 109 – 114.
- Zúbrik, M., Kovalčík, J., 2005: Kalamita mníšky veľkohlavej, stav, predpoklad vývoja a realizácia obranných opatrení. In.: Zborník referátov - Aktuálne problémy v ochrane lesa 2005. s. 117-122.
- Zúbrik, M., Kunca A., Csoka, G. (eds) 2013: Insects and Diseases damaging trees and shrubs of Europe. Napedition, Paris, ISBN: 9782913688186, 535 p.
- Zúbrik, M., Špilda, I., Pilarska, D, Hajek, A.E., Takov, D., Nikolov, C., Kunca, A., Pajtík, J., Lukášová, K., Holuša, J. 2018: Distribution of the entomopathogenic fungus Entomophaga maimaiga (Entomophthorales: Entomophthoraceae) at the northern edge of its range in Europe. Annals of Applied Biology. doi:10.1111/aab.12431.