Cydalima perspectalis
Vijačka krušpánová
Cydalima perspectalis (Walker, 1859)
Popis druhu:
Vijačka krušpánová Cydalima perspectalis, je motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae). V staršej literatúre sa možno stretnúť s rodovým názvom Diaphania alebo Glyphodes.
Je to menší až stredne veľký motýľ s rozpätím krídel okolo 4 cm. Predné krídla má úzke, s rovným predným okrajom, ktorý sa smerom k prednému rohu (špičke krídla) oblúkovito prehýba. Charakteristické je sfarbenie krídel – sú biele s hodvábnym leskom a širokým hnedým lemom na prednom a vonkajšom okraji predných a vonkajšom okraji zadných krídel. Pri prednom okraji predného krídla je v hnedom leme biela polmesiačikovitá diskoidálna škvrna. Keď motýľ odpočíva so strechovito zloženými krídlami, má po celom obvode zreteľný hnedý lem. Niektoré motýle môžu byť celé hnedé, ale polmesiačikovitú škvrnu majú zreteľnú. Zachovaný majú aj hodvábny lesk. Na rube je motýľ podobne sfarbený ako na vrchnej strane.
Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Drobné vyliahnuté húseničky sú žlté, neskôr sú sfarbením a kresbou podobné dorasteným.
Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane. Neskôr stráca zelenú farbu a pred vyliahnutím motýľa v nej vidno jeho sfarbenie.
Bionómia – infekčný cyklus:
Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice, spravidla v 3. instare (Nacambo et al. 2013), si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, tiež v škárach a štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti. V zámotkoch prezimujú. Výskumy realizované v Švajčiarsku naznačili, že húsenice inváznych populácií v Európe potrebujú v zimnom období chlad aspoň +2 °C po dobu minimálne 1,5 – 2 mesiace (Nacambo et al. 2013), inak je ich mortalita vysoká. Na jar húsenice pokračujú v poškodzovaní hostiteľskej rastliny (keď teplota presiahne 7 °C; Šefrová et al. 2013) a zakukľujú sa medzi listami.
O niekoľko dní (podľa teploty za 2 – 3 týždne) sa z nich vyliahnu motýle, ktoré dobre lietajú a boli zaznamenané aj vo voľnej prírode, kde nerastie krušpán. Sú aktívne v noci, cez deň odpočívajú vo vegetácii. Láka ich svetlo, možno ich nájsť pri pouličnom osvetlení a niekedy vletia za svetlom aj do bytov. Žijú asi dva týždne (Leuthardt 2013).
Samičky kladú skupiny vajíčok po 5 – 30 (Leuthardt and Baur, 2013; Šefrová et al. 2013) na listy krušpánov, vajíčka majú priemer asi 1 mm (Korycinska, Eyre, 2011). Po 7 – 10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice (Šefrová et al. 2013). Počas života sa húsenica pohybuje na hostiteľskej rastline v priestore s priemerom 20 – 25 cm (Leuthardt, Baur, 2013). V strednej Európe má vijačka krušpánová dve, v teplých rokoch a regiónoch až tri generácie do roka (Tuba et al., 2013; Šefrová et al. 2013; Nacambo et al., 2014).
Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní (Korycinska, Eyre 2011). Motýľ sa môže rozširovať do nových regiónov spontánne, vzhľadom na dobré letové schopnosti. Mimoriadne dôležité je jeho šírenie „skokom“ na veľké vzdialenosti pri obchodovaní – transporte menších i väčších kríčkoch krušpánov.
 |
 |
 |
 |
|
Typicky sfarbený
motýľ. Foto: J. Kulfan.
|
Hnedá forma motýľa.
Foto: J. Kulfan.
|
Dorastená húsenica.
Foto:J. Kulfan.
|
Mladá húsenica ohlodáva list
z vrchnej strany. Foto: J. Kulfan.
|
Symptóm:
Vijačka krušpánová napáda v našich podmienkach krušpány v rozličnom prostredí, jednotlivo rastúce kríky, skupiny kríkov, živé ploty rôznych veľkostí a to v prostredí relatívne čistom, imisne menej zaťaženom (veľké parky, cintoríny, záhrady v zástavbách rodinných domov) ako aj v znečistenom prostredí napr. v okolí frekventovaných komunikácií.
Listy krušpánu môžu byť rozlične poškodené. Čerstvé požerky mladých húseníc sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov ako rôzne veľké škvrny (plôšky) odlišne zelenej farby ako je farba listov (v dôsledku skonzumovanej pokožky a pod ňou sa nachádzajúceho parenchýmu). Tieto sa časom menia na svetlohnedé a spôsobia usychanie celého poškodeného listu. Ďalej sú to chýbajúce časti čepelí listov skonzumované staršími húsenicami; niekedy zostávajú z nich len hlavné žilky alebo časti okrajov (kosákovité zvyšky listov). Staršie húsenice požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a odpadávajú. Listy a výhonky, ktoré v dôsledku poškodenia vyschnú, sú svetlohnedé. Pri zbežnej kontrole môžu pripomínať zvyšky suchých listov, ktoré na krušpánoch zostali napr. po strihaní živých plotov. Taktiež listy na výhonkoch krušpánu odumreté v dôsledku sucha (napr. po zimnom období) sa podobajú na listy poškodené mladými húsenicami. Aj tesné a nešetrné kosenie trávy strunovými kosačkami poškodzuje spodné výhonky krušpánov; tieto môžu byť tiež pokladané za požerky húseníc. Prítomnosť škodcu prezradia vlákna medzi konárikmi, tiež trus, ktorý je na nich zachytený a v čase výskytu húseníc aj samotné húsenice. Trus v podobe malých zelených granuliek možno nájsť aj pod kríčkami. Masívne napadnuté kríky nepríjemne zapáchajú a dokonca počuť „šuchot“ aktívnych húseníc. Treba upozorniť, že na živých plotoch bývajú často aj siete pavúkov; tie sú zvyčajne vodorovné, „plachtovité“, umiestnené na povrchu kríkov, pričom výhonky nie sú nijako poškodené. Požerky možno nájsť počas celého roka, húsenice poškodzujú mladé aj staršie listy. Húsenice sa dajú ťažko zameniť s inými druhmi. Možná je napr. zámena s húsenicami iných motýľov vyskytujúcich sa na odlišných hostiteľských rastlinách, ak sú tieto v kontakte s krušpánom.
Mladé húsenice požierajú najprv vrchnú alebo spodnú časť listu, teda v liste nevznikajú dierky, lebo pokožka na jednej strane zostane zachovaná. Neskôr požierajú listy od okraja a nechávajú nedotknutú len strednú žilku. Niekedy ponechávajú aj okrajovú časť listu (tam je medzi vrchnou a spodnou pokožkou len tenká vrstva parenchýmu) a zostane z neho kosákovitý zvyšok. Staršie (väčšie) húsenice požierajú aj celé listy a povrch mladých výhonkov. Silnejšie poškodené listy vysychajú. Húsenica vytvára medzi listami a výhonkami riedke pavučinové vlákna.
Vijačkou poškodené krušpány na jar dokážu vytvoriť nové výhonky. Opakované silné poškodenie ale spravidla neprežijú. Nové výhonky môže vytvoriť silne napadnutý krušpán aj v jesennom období. Cez zimu zostávajú takéto výhonky často zelené, ale koncom zimy a na jar pri silnejšom slnečnom žiarení vyschnú.
Ohrozené dreviny:
Druh poškodzuje u nás len krušpány vo verejnej zeleni i v súkromných záhradách. Najviac škôd je hlásených na krušpáne vždyzelenom (Buxus sempervirens), môže škodiť na rozličných kultivaroch tejto dreviny i na iných druhoch rodu krušpán (napr. Buxus microphylla, B. sinica) (Korycinska, Eyre 2011, Leuthardt, Baur 2013).
Aj inde v Európe je to najčastejšie krušpán vždyzelený, a to tak divo rastúci (v južnej a západnej Európe) ako aj vysádzaný. Vijačka môže napádať aj Buxus balearica (prirodzene sa vyskytuje lokálne v južnej Európe) a rozličné druhy pestovaných krušpánov. Vo svojom pôvodnom areáli boli húsenice zaznamenané aj na iných drevinách (Euonymus japonicus a Ilex purpurea; Straten, Muus 2010). V Európe boli zatiaľ hlásené škody len na krušpánoch.
Miesto poškodenia: List, vetva
Významnosť: Veľmi významný
Pôvod a rozšírenie:
Vijačka krušpánová sa prirodzene vyskytuje vo východnej Ázii v rozličných klimatických pásmach. Zistená bola v Japonsku, Kórei, Číne, východnom Rusku a Indii (Nacambo et al. 2014).
V Európe boli škody na krušpánoch prvýkrát zaznamenané v roku 2006 v juhozápadnom Nemecku v meste Kehl (blízko francúzskeho Štrasburgu). V nasledujúcom roku (2007) boli škody hlásené aj v meste Weil-am-Rhein (120 km južne od Kehlu). Predpokladá sa, že motýľ bol zavlečený do Nemecka už v r. 2005 alebo aj skôr. V r. 2007 boli zaznamenané motýle na niekoľkých miestach aj v Holandsku (Straten, Muus 2010), a to v oblastiach, kde je lokalizovaný obchod s drevinami. V nasledujúcich rokoch sa druh v Európe rýchlo šíril. V súčasnosti sa vyskytuje od Veľkej Británie a Francúzska na západe až po východ Balkánskeho polostrova; zistený bol aj v Turecku a v južnom Rusku (kaukazský región) (Kenis et al. 2013, Proklov, Karayeva 2013).
Na Slovensku bol prvýkrát zistený v r. 2012, a to v Bratislave. Zaznamenané boli imága (A. Lendel: Pastorális et al. 2013) aj prvé škody na krušpánoch (Z. Šimková, nepublikovaná informácia). V súčasnosti sa vyskytuje na mnohých miestach Slovenska.
Ohrozené porasty a územia:
Druh počas šiestich rokov výskytu na Slovensku (2012 – 2017) prenikol do jeho teplejších oblastí. V lokalitách približne nad 400 m n. m. sa poškodenie krušpánov vyskytovalo len zriedka. Zodpovedá to priemernej ročnej teplote okolo 7 – 8 ºC. Do hornatých oblastí sa vijačka krušpánová šíri údoliami pozdĺž riek, napr. na Považí boli poškodené krušpány zaznamenané po Ladce a na Pohroní po Slovenskú Ľupču. Neznamená to, že do týchto chladnejších oblastí v budúcnosti neprenikne alebo že sa tam v minulosti vôbec nevyskytla. Mohla sa tam resp. v budúcnosti môže určitý čas udržať zavlečením s predávanými krušpánmi pochádzajúcimi z južného Slovenska alebo z iných častí Európy. Je možné, že sa na sever bude postupne šíriť, a to aj v dôsledku zmeny klímy. Na Slovensku sa vyskytuje v najrozličnejších typoch mestskej zelene – v parkoch, záhradách, cintorínoch aj živých plotoch i v okolí miestnych komunikácií.
Prevencia:
Zatiaľ nie sú známe žiadne účinné opatrenia, ktoré by zabránili napadnutiu krušpánov.
 |
 |
 |
 |
|
Ohlodávanie spodnej strany listov
mladými húsenicami. Foto: J. Kulfan.
|
Poškodenie listu staršou húsenicou,
často zostáva kosákovitý zvyšok listu.
Foto: J. Kulfan.
|
Poškodené listy krušpánu
postupne vysychajú.
Foto: J. Kulfan.
|
Výhonok krušpánu s požerkami,
časť listov vyschla a opadla.
Foto: J. Kulfan.
|
Kontrola výskytu:
Prvé napadnutie krušpánu jednou alebo niekoľkými samičkami a následne niekoľkými húsenicami je málo nápadné. Vajíčka a malé húsenice sú ťažko zistiteľné. Potrebné je venovať pozornosť požerkom (poškodené a suché listy, vetvičky pospájané vláknami), ktoré sa dajú zisťovať počas celého roka. Pri počiatočných fázach napadnutia krušpánov (slabé až stredne silné napadnutie) je poškodenie lístia najviac zreteľné v spodných častiach kríkov. Možno tiež prezerať konáriky a hľadať húsenice a kukly, kontrolovať chodníky pod krušpánmi a hľadať trus húseníc. Väčšie húsenice sa dajú ľahko nájsť na hostiteľskej rastline, a to na miestach, kde je zreteľné poškodenie lístia. Drobné húsenice na mierne poškodenom krušpáne (začínajúce napadnutie) ľahko miznú pozornosti. Taktiež malé prezimujúce húsenice prekonávajúce zimné obdobie medzi spradenými listami sú pri bežnom prezeraní hostiteľských rastlín ťažko zistiteľné. Tieto možno od konca zimy zisťovať pomocou fotoeklektorov. Imága možno nájsť napr. pri verejnom osvetlení na stenách budov. Do úvahy pripadajú aj feromónové lapače (Leuthardt et al. 2010). Prítomnosť imág na lokalite znamená vážne nebezpečenstvo pre všetky krušpány v okolí, húsenice môžu v krátkom čase zničiť hostiteľské rastliny. Napr. v Švajčiarsku zničil tento škodca prirodzené porasty krušpánu vždyzeleného na veľkej ploche v priebehu dvoch rokov (Kenis et al. 2013), vo Zvolene mohutný 3 metre vysoký živý plot počas troch rokov.
Obrana:
Proti húseniciam možno použiť postupy obvyklé proti húseniciam iných škodlivých motýľov na okrasných alebo lesných drevinách (Korycinska, Eyre 2011; Šefrová et al. 2013). Na malých kríčkoch možno ničiť húsenice mechanicky, ale treba ich často kontrolovať, lebo vajíčka, malé húsenice i kukly sa ľahko prehliadnu.
Kategória škodcu: Hmyz listožravý
Zistený na Slovensku: Áno
Invázny druh: Áno
Podobné druhy:
Druh má veľmi špecifické sfarbenie, najmä prevládajúca typická forma (biela s hnedými okrajmi) svojím exotickým vzhľadom nepripomína žiadneho nášho motýľa.
Literatúra:
Kenis M., Nacambo S., Leuthardt F. L. G., Domenico F. D., Haye T., 2013: The box tree moth, Cydalima perspectalis, in Europe: horticultural pest or environmental disaster?. Aliens: The Invasive Species Bulletin, 33: s.38-41.
Korycinska A., Eyre D., 2011: box tree caterpillar - Cydalima perspectalis. The Food and Environment Research Agency (Fera), http://fera.co.uk/plantClinic/documents/factsheets/boxTreeCaterpillar2011.pdf
Kulfan J., Zach P., Parák M., Viglášová S., Panigaj Ľ., 2014: Vijačka krušpánová Cydalima perspectalis – prvé poznatky o rozšírení na Slovensku. In: Vrabec V, Kadlec T., Hájková Š., Bubová T., Jakubíková L. (eds), VIII. Lepidopterologické kolokvium. FAPPZ, FŽP, Česká zemědělská univerzita v Praze, Praha, pp. s.16-17.
Lepiforum 2013. Bestimmung von Schmetterlingen (Lepidoptera) und ihren Preaimaginalstadien. URL http//www.lepiforum.de.
Leuthardt F., 2013: Cydalima perspectalis (box tree moth). http://www.cabi.org/isc/datasheet/118433
Leuthardt F., Baur B., 2013: Oviposition preference and larval development of the invasive moth Cydalima perspectalis on five European box-tree varieties. J. Appl. Entomol. 137: s.437–444.
Leuthardt, F., Billen W., Baur B., 2010: Ausbreitung des Buchsbaumzünslers Diaphania perspectalis (Lepidoptera, Pyralidae) in der Region Basel – eine für die Schweiz neue Schädlingsart. Entomo Helvetica 3: s.51-57.
Nacambo, S., Leuthardt, F. L., Wan, H., Li, H., Haye, T., Baur, B., Weiss, R. M., Kenis, M., 2014: Development characteristics of the box‐tree moth Cydalima perspectalis and its potential distribution in Europe. J. Appl. Entomol. 138: s.14-26.
Pastorális G., Elsner G., Kopeček F., Kosorín F., Laštůvka A., Lendel A., Liška J., Němý J., Richter I., Štefanovič R., Šumpich J., Tokár Z., 2013: Štrnásť nových druhov motýľov (Lepidoptera) pre faunu Slovenska. Folia faunistica Slovaca 18: s.1-12.
Proklov, V. V., Karayeva, S. Z., 2013: New and interesting Lepidoptera records from Chechen Republic (Russia) Caucasian Entomol. Bull. 9: s.281–282.
Rennwald K. 2008: Ein Neubürger in Deutschland an Buchsbaum - Der Buchsbaumzünsler Glyphodes perspectalis. http://www.klaus-rennwald.de/neubuerger/index.html.
Straten M.J. van der , Muus T.S.T., 2010. The box tree pyralid, Glyphodes perspectalis (Lepidoptera: Crambidae), an invasive alien moth ruining box trees. Proc. Neth. Soc. Meet, 21, s.107-111.
Šefrová H., Laštůvka Z., Tóth P., Schoříková A., 2013: Zavíječ zimostrázový působí škody už i na území České republiky. Zahradnictví 8/2013: s.52-53.
Tuba K., Kelemen G., Varga A., 2013: Výskyt škodcu Cydalima perspectalis Walker, 1859 na krušpánoch (Buxus spp.) v Maďarsku: prvé údaje. In: Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou Dreviny vo verejnej zeleni, 18. -19. júna 2013 v Nitre.
