Tu nájdete žiadosti o určenie príčiny poškodenia. Môžete si pozrieť žiadosti ostatných užívateľov a môžete ich triediť podľa zvolených kritérií. Môžete získať informáciu o vašej žiadosti a môžete sledovať priebeh jej riešenia. Ak sa stalo, že vaša žiadosť nebola schválená na riešenie, stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo zaslané fotografie neumožňujú identifikáciu poškodenia, alebo pretože žiadosť sa netýka našej témy – identifikácia škodcov drevín a krov. O stave vašej žiadosti budete informovaný aj e-mailom.
Dobrý deň, na okraji diery vyzobanej ďatlom sedí Urocerus gigas - pílovka veľká. Je to veľký blanokrídlovec, ktorého larvy žijú v dreve. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Poškodenie spôlsobil roztoč Aceria erinea. Viac o tomot druhu tu: https://www.skodcoviadrevin.sk/skodca/roztoc-aceria-erinea. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý večer. Vaša identifikácia je správna ale nejedná sa o lesného škodcu. Táto stránka je zameraná na identifikáciu poškodení a škodcov lesných drevín. Nie je to stránka ja zameraná na identifikáciu všetkého hmyzu žijúceho na Slovensku. S pozdravom MZ
Dobrý večer. Vaša identifikácia je správna ale nejedná sa o lesného škodcu. Táto stránka je zameraná na identifikáciu poškodení a škodcov lesných drevín. Nie je to stránka ja zameraná na identifikáciu všetkého hmyzu žijúceho na Slovensku. S pozdravom MZ
Dobrý deň, ďakujeme za foto a informáciu o mieste výskytu. Je to s veľkou pravdepodobnosťou následok pôsobenia lykožrúta bukového. S pozdravom Milan Zubrik
Dobrý deň, podľa fotky by to mal byť fuzáč skladový (Phymatodes testaceus). Jedná sa o farebne veľmi variabilný druh, pričom bolo popísaných už asi 28 varebných odchýlok. Samček má tykadlá dlhšie ako telo samička zase kratšie. Jedná sa o významného technického škodcu predovšetkým tvrdých drevín ako je dub, buk alebo hrab.
Viac nájdete na stránke: https://www.skodcoviadrevin.sk/skodca/fuzac-skladovy
Ďakujeme za otázku a prajeme pekný deň.
Dobrý deň,
podľa priloženej fotografie sa jedná o hnilobu konára, spôsobenú drevokaznou hubou. Na fotografiách ie je vidno či sa na lipe nachádzajú aj plodnice alebo poškodenia kmeňa a korenových nábehov či vetiev. Preto nevieme určiť presny drhu huby , ktorý spôsobil hnilobu. Druh by sme vedeli určiť podrobným laboratórnym rozborom.
Drevná hmota predstavuje relatívne odolný substrát, keďže je impregnovaná z 20-30% polymérom lignínom. K napadnutiu dochádza najčastejšie po mechanickom poškodení,alebo fiziologickom oslabení, ale v ale pri agresíívnejšich druhoch nemusím napadnutiu predchádzať ani to. Vysokú ochranu pred hubami predstavuje nepoškodená borka s najvyšším obsahom lignínu, naviac ešte impregnovaná suberínovými kyselinami.Rozklad dreva prebieha zhruba v troch na seba naviazaných štádiách:kolonizácia substrátu (ktorá trvá asi 2 roky)hlavná dekompozícia (s dĺžkou trvania až 5 rokov)konečné štádium (doba trvania 5 – 20 rokov).Najväčší podiel na rozklade majú trúdnikotvaré a lupeňotvaré huby. Dekompozícia borky hubami je približne päťkrát pomalšia než rozklad dreva.Hubová hýfa (vlákno) prenikne do dreva na ktoromkoľvek mieste. Jej vrcholová bunka vytvorí vylučovacími enzýmami kanálik.Huby, ktoré produkujú len enzýmy celulárneho komplexu, spôsobujú deštrukčný rozklad. Drevo je na počiatku načervenané a postupne hnedne uvoľňovaným lignínom. Je krehké, ľahko lámavé až drobivé, často kockovite praská. Hniloba sa nazýva podľa farby dreva – hnedá. Deštrukčný rozklad spôsobujú najmä huby trúdnikotvaré: trúdnikovček, chrastavka, sieťkovec, sírovec, hnedák, brezovník, drevokaz, kučierka.Korozívny rozklad dreva spôsobujú druhy, ktorým enzymatické vybavenie dovoľuje rozkladať vedľa celulózy aj lignín (enzýmami lakázou a peroxidázou). Drevo sa väčšinou presvetľuje, preto sa i hniloba nazýva bielou. Drevo stráca na hmotnosti, nie na objeme, a preto sa kockovite nerozpadá. Korozívny rozklad spôsobuje napr. sivopórovka, práchnovček, lesklokôrovka, trámovka, trsovnica, trúdnik, pevník, trúdnikovec, ale i huby lupeňotvaré – podpňovka, šupinačka menlivá, šupinovec, hliva, klanolupeňovka obyčajná, strapcovka atď. Rozklad pňov hubami trvá 30 – 40 rokov, padlých kmeňov 5 – 20 rokov a je závislý predovšetkým od druhu huby a na drevine.Tretím typom rozkladu dreva je mäkká hniloba, pri ktorej býva lignín len veľmi málo narušený. K rozkladu dochádza za veľmi teplého a vlhkého počasia, hovoríme o „zaparení dreva“. Hlavný podiel na rozklade majú vreckaté a nedokonalé huby, ako Bisporella monilioides, Endoxyla fagi, Chaetomium pusillum, Valsa, bulgária čierna, drevovček, drevnatec parohatý, trúdnikovec chlpatý a pevník chlpatý.
V prípade ďalších otázok ma možete kontaktovať mailom.
Pekný deň.
Valéria Longauerová