Prihlásenie | Registrácia | Zoznam prispievateľov

Hmyz

Hmyz (Insecta) je trieda kmeňa článkonožce Arthropoda. Hmyzom nazývame také živočíchy, ktoré majú pevnú vonkajšiu kostru, článkované telo a článkované končatiny. Hmyz je počtom druhov a jedincov najbohatšia trieda v živočíšnej ríši. Zahŕňa vyše milióna popísaných druhov, pričom sa odhaduje, že státisíce druhov ešte stále čakajú na svoje objavenie.

Telo hmyzu je zrastené z článkov. Dá sa na ňom jasne rozpoznať hlava (vznikla zo šiestich článkov), hruď (vznikla z troch článkov) a bruško (vzniklo z 11 – 12 článkov).

Na hlave má hmyz zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny. Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje – hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle).

Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku sa nachádza jeden pár končatín slúžiacich na pohyb. Hmyz má teda tri páry končatín. To je dôležitý rozpoznávací znak. Viaceré organizmy veľmi podobné hmyzu (napríklad pavúky alebo kôrovce) majú štyri a viac párov nôh. Končatiny má každý druh prispôsobené na svoje vlastné potreby. Noha je zložená z panvičky, predpanvičky, stehna, holene a chodidla s pazúrikmi. Stredohruď a zadohruď hmyzu môže niesť po jednom páre krídel. Obidva páry krídel takmer nikdy nie sú úplne rovnaké. U niektorých druhov sú zakrpatené, alebo vôbec nie sú vyvinuté. Podľa toho rozdeľujeme hmyz na bezkrídly Apterygota a krídlatý Pterygota.

Hmyz dýcha vzdušnicami. Je to sústava rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a rozvádzajú do nich vzdušný kyslík. Nervová sústava je rebríčková a tvorí ju veľký mozgový uzol, nadhltanový uzol, podhltanový uzol a niekoľko malých uzlov v brušku.

Hojnosť hmyzu závisí od mnohých faktorov. Pretože ide o malé živočíchy, môžu obsadzovať územia, ktoré sú pre iné živočíchy nedostupné. Ich početnosť výrazne závisí od klimatických podmienok a od dostatku potravy. Smerom na juh sa počet druhov na jednotku plochy zvyšuje. Najviac druhov žije v trópoch okolo rovníka. Vo vhodných podmienkach sa hmyz veľmi rýchlo rozmnožuje.

Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne – oplodnenými vajíčkami, ale niekedy aj nepohlavne – vajíčkami, ktoré samička znáša bez toho, aby sa párila so samcom (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa toho, ako sa larvy vyvíjajú, rozlišujeme hmyz s dokonalou premenou a hmyz s nedokonalou premenou. Pri dokonalej premene sa larva po určitom čase kuklí a z kukly sa liahne dospelé imágo (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle). Pri nedokonalej premene sa larva postupne mení na dospelého jedinca bez toho, aby prešla štádiom kukly (bzdochy, koníky). Dĺžka jednotlivých štádií značne varíruje.

Hmyz delíme podľa významu pre človeka na štyri skupiny:

1. Úžitkový hmyz – hmyz, ktorého produkty človek využíva (med, vosk, propolis, hodváb a pod.).
2. Užitočný hmyz – opeľuje kvety, produkuje med, významne reguluje stav iného (škodlivého) hmyzu, pomáha likvidovať uhynuté organizmy, ovplyvňuje kvalitu pôdy a pod.
3. Škodlivý hmyz – parazituje na živočíchoch a človeku, poškodzuje rastliny, ničí potraviny, prenáša rôzne infekčné ochorenia a pod.
4. Indiferentný hmyz – ostatný hmyz.

Euproctis chrysorrhoea. Foto: M. Zúbrik	Hylastes ater. Foto: M. Zúbrik	Neodiprion sertifer. Foto: M. Zúbrik	Cameraria ohridella. Foto: M. Zúbrik

Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najvýznamnejším škodlivým činiteľom lykožrút smrekový. V priebehu roka má v našich podmienkach až 3 generácie. V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je vážnym škodcom lykožrút lesklý. Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového. Drevokaz čiarkovaný patrí k technickým škodcom ihličnatého dreva, t.j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo až spílených stromov. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v poraste je však nežiaduce. K ostatným podkôrnym škodcom patria lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový, podkôrnik dubový a iné. Škodlivé pôsobenie listožravého a cicavého hmyzu je hodnotené ako menej nebezpečné oproti podkôrnym škodcom. Škodia najmä húsenice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých stromov. K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých cca 7 - 10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3 - 4 roky, pričom poškodených je cca 30 000 ha každý z týchto rokov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotechnickými prípravkami v rozsahu 5 – 20 000 ha každý rok počas gradácie. Po gradácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením. V niektorých lokalitách dubových porastov je vážnym škodcom obaľovač zelený. V bučinách sa miestami premnožuje štetinavec orechový. V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte častokrát ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc. Na ihličí borovíc škodia hrebenárky, na smreku ploskanka smreková. Z cicavého hmyzu k škodcom smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami. V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach vážne poškodenia vlásočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúl. Hrubšie korienky požierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov obžierajú nosániky, lykokaz sadenicový a tvrdoň smrekový.

RAD POLOKRÍDLOVCE / HEMIPTERA

Rad Hemiptera vznikol zlúčením dvoch radov – rovnakokrídlovce Homoptera a bzdochy Heteroptera. 

Väčšina druhov je fytofágnych, majú bodavo-cicavé ústne ústroje, živia sa šťavami bylín a drevín, ktoré nabodávajú na rozličných miestach: na koreňoch, kmeňoch, konároch, listoch, ihliciach a púčikoch. Sú medzi nimi druhy monofágne, úzko aj široko oligofágne a polyfágne. Niektoré druhy spôsobujú na poškodených miestach rastlín vznik špecifických novotvarov „hrčiek, hálok“, napríklad vošky z čeľadí Pemphigidae a Adelgidae.

Po vyliahnutí z vajíčka prebieha vývoj zložitými typmi nedokonalej premeny. Paurometaboliou napríklad Psyllinae, homometaboliou napr. Adelgidae, allometaboliou Aleyrodidae, parametaboliou Coccinea, ktorá už naznačuje premenu úplnú.

Mnohé druhy tohto radu sú významnými škodcami v poľnohospodárstve, ovocinárstve aj v lesníctve. Škodlivosť spočíva vo vysávaní rastlinných štiav, niektoré druhy prenášajú vírusové choroby, spôsobujú novotvary, mnohé vylučujú sladké lepkavé výkaly (medovica), ktoré zalepujú na asimilačných orgánoch prieduchy, čím obmedzujú dýchanie.

Do skupiny Aphidoidea radu Hemiptera patrí u nás približne 750 malých druhov hmyzu s jemným telom. Za väčšinu problémov, ktoré vošky v lesoch spôsobujú sú zodpovední zástupcovia čeľadí Aphididae (pravé vošky), Lachnidae (medovnicovité), Pemphigidae (vlnačkovité) a Adelgidae (kôrovnice).

Asi najhojnejšie môžeme nájsť medzi ihlicami borovíc na konárikoch cicať medovnicu borovicovú Cinara pini. Je veľká 3,5 – 4 mm. Ak sú miniatúrni jedinci (do 1 mm) cicajúci na vetvičkách husto pokrytí voskovou vatou môže ísť o kôrovnicu borovicovú Pineus pini. Jednotlivo medzi ihlicami jedle žije veľká medovnica zelená Buchneria pectinattae (zelená, 3,5 mm veľká) a Todolachus piceae (čierna). Ihlice nahor krúti voška jedľová Mindarus abietinus, nadol kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianae. Na kmeni starších jedlí žije kôrovnica jedľová Dreyfusia piceae. Medzi ihlicami smreka cicajú menšie kolónie veľkých druhov z čeľade medovnicovitých. Napr. Lachniella constata alebo Cinara piceae. Typické hrčky tvorí na smreku kôrovnica smrekovcová Adelges laricis a kôrovnica zelená Sacchiphantes viridis. Na mladých výhonkoch smrekovcov cicia Cinara laricicola a Cinara laricis. Najväčšie škody ale spôsobuje kôrovnica zelená Sacchiphantes viridis a kôrovnica smrekovcová Adelges laricis. Na buku je najhojnejšia stromárka buková, cicajúca na listoch. Po konárikoch dubov často sliedi medovnica dubová Lachnus roboris. Na listoch brestov tvoria hrčky vlnačka brestová Eriosoma ulmi a vlnačka hladká Tetraneura ulmi. Na listoch jaseňov škodí dutinárka jaseňová Prociphilus fraxini. Veľmi hojné sú hrčky rozličného tvaru na listových stopkách u topoľov. Tvorí ich napr. dutinárka listová Pemphigus filaginis alebo dutinárka skrutkovitá Pemphigus spirothecae.

Prociphilus bumeliae. Foto: M. Zúbrik	Cinara pini. Foto: M. Zubirk	Aphis nerii. Foto: M. Zúbrik	Pemphigus spirothecae. Foto: M. Zúbrik

RAD BLANOKRÍDLOVCE / HYMENOPTERA

Veľký a početný rad. Počet druhov vyskytujúcich sa u nás sa odhaduje asi na 10 000. Patria sem naše najmenšie druhy hmyzu, s dĺžkou tela len 0,5 mm (napr. v čeľadi Trichogrammidae). Najväčšie druhy dosahujú dĺžku 4 – 5 cm. ospelé imága majú spravidla dva páry blanitých, priehľadných krídel. U niektorých skupín môžu byť zakrpatené, alebo len dočasné (mravce). Sú prípady, keď je okrídlené len jedno pohlavie – samčeky.

Vývoj blanokrídlovcov prebieha dokonalou (úplnou) premenou. Rozmnožujú sa vajíčkami. Samičky svoje vajíčka kladú do rastlinných pletív, na ich povrch alebo do tiel svojich hostiteľov. Z vajíčok sa liahnu červíkovité larvy. Niektoré voľne žijúce fytofágne larvy majú húsenicovitý tvar (tzv. pahúsenice) s tromi pármi nôh na hrudi, s rôznym počtom panôžok s posuvkami na článkoch bruška. Kukly sú prevažne voľné a pri väčšine druhov sú uložené v zámotkoch. Vyskytujú sa však aj kukly múmiovité, napríklad pri chalcidkách.

Rad blanokrídlovcov sa systematicky delí na dva podrady, podľa spôsobu pripojenia bruška k hrudi. V podrade Symphyta je bruško pripojené k hrudi celou šírkou, v podrade Apocrita je pripojené stopkou, ktorú tvorí druhý bruškový článok (prvý sa zúčastňuje ešte na stavbe hrudi).

            Na mladých boroviciach škodia larvy ploskanky sadenicovej Acantholyda hieroglyphica. Jej húsenica žije vo vnútri pradivového vaku, na ktorom sa zachytáva jej vlastný trus. V porastoch do 20 rokov škodia hrebenárka borovicová Diprion pini a hrebenárka hrdzavá Neodiprion sertifer. Na smrekových ihliciach škodí ploskanka smreková Cephalcia abietis. Prednostne napáda staršie smrekové porasty (nad 60 rokov) v horských polohách. Vo vyšších polohách sa môže vyskytovať piliarka horská Pachynematus montanus, ktorá napáda skôr staršie, prípadne strednoveké porasty. Pahúsenice piliarky smrekovej Pristiphora abietina škodia v mladších porastoch, nie starších ako 20 – 30 rokov. Na listoch brezy žijú larvy Fenusella nana a Croesus latitarsus. Na duboch žije veľká skupina druhov rodu Andricus spp. a Cynips spp. Ich larvy žijú v hálkach. Patrí k nim napríklad Andricus (Neuroterus) albipes, Andricus crispator, Andricus curvator, Andricus (Cynips) coronatus, Andricus kollari, Andricus lignicola a ďalšie. V hálkach na listoch vŕb žije a škodí Pontania proxima, Pontania vesicator a Pontania viminalis. Čalúnicovité včely Megachile spp. vykrajujú z okraja listov oválne výkrojky. Odhryznutý kúsok listu použijú ako výstelku pre budúce potomstvo vo svojom hniezde. Pílovky (Siricidae) žijú v dreve a technicky ho znehodnocujú.

Arge berberidis. Foto: M. Zúbrik	Caliroa annulipes. Foto: M. Zubirk	Acantholyda hieroglyphica. Foto: M. Zúbrik	Andricus quercustozae. Foto: M. Zúbrik

RAD CHROBÁKY / COLEOPTERA

Počtom rodov a druhov sú chrobáky najpočetnejší rad hmyzu s veľmi rozmanitým tvarom, veľkosťou tela a spôsobom života. Najmenšie druhy sú dlhé len asi 0,5 – 1 mm, najväčšie naše druhy dosahujú veľkosť 6 – 8,5 cm (Lucanus cervus). Najväčšie druhy chrobákov žijú v brazílskych pralesoch. Fúzač Titanus giganteus môže merať až 16 cm a nosorožtek Dynastes hercules viac ako 18 cm.  

Charakteristickým znakom chrobákov sú silné sklerotizované krídla prvého páru, ktoré sa nazývajú krovky (elytrae). Druhý pár krídel je blanovitý, v pokoji zložený pod krovkami. Pri veľkej väčšine druhov krovky kryjú strednú, zadnú hruď a celé bruško. Aj blanovité krídla druhého páru sú niekedy redukované, neschopné letu, alebo celkom miznú. Vtedy bývajú aj krovky pozdĺž stredného švíka zrastené.

Ústne ústroje chrobákov sú hryzavé. Mimoriadne dobre majú ústne ústroje vyvinuté napríklad mäsožravé druhy (čeľ. Carabidae) a drevokazné druhy (čeľ. Cerambycidae).

Chrobáky sa rozmnožujú vajíčkami. Vývoj po vyliahnutí z vajíčka prebieha dokonalou – úplnou premenou. Kukla je voľná a sú na nej viditeľné všetky základné orgány a tvary budúceho imága. Väčšina druhov sa kuklí na mieste žeru lariev. Vývoj larvy trvá rozlične dlho. U niektorých druhov sa larva vyvinie do štádia kukly za 1 – 2 mesiace a takéto druhy potom môžu mať 2 – 3 generácie do roka (Scolytidae, Chrysomelidae, Coccinellidae a pod.). Iné druhy potrebujú na vývoj larvy 3 – 4 roky (Lucanidae, Cerambycidae, Melolontha spp. a pod.).

Ekológia chrobákov je veľmi rozmanitá. Imága sa živia rastlinnými pletivami, rastlinnými zvyškami a niektoré sú aj dravé. Larvy sú zväčša fytofágne, zoofágne, saprofágne, alebo dravé. Žijú voľne v zemi, na zemi, vo vode, v hnijúcich ostatkoch rastlinného aj živočíšneho pôvodu, na podzemných aj nadzemných častiach rastlín, v lyku, dreve, ožierajú ihlice, listy, púčiky alebo aj kvety.

V prírode a v lesoch sa chrobáky vyskytujú veľmi často. Tvoria význačnú zložku biocenóz. Sú medzi nimi druhy veľmi škodlivé, kalamitne sa premnožujúce, ale aj veľmi užitočné. Niektoré druhy patria z celej triedy hmyzu medzi najvýznamnejších škodcov lesa (lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a pod.).

Na kmeni borovíc žije nebezpečný lykokaz borinový Tomicus minor a lykokaz borovicový Tomicus piniperda. Na kmeňoch jedlí škodia lykožrút jedľový Pityokteines curvidens, lykožrút malý Pityokteines vorontzowi a lykožrút prostredný Pityokteines spinidens. Na smreku sú najnebezpečnejší lykožrút smrekový Ips typographus, lykožrút lesklý Pityogenes chalcographus, lykožrút smrečinový Ips amitinus, lykožrút severský Ips duplicatus a lykožrút obyčajný Pityophthorus pityographus. V rôznych druhoch ihličnatých stromov sa vyvíja drevokaz čiarkovaný Trypodendron lineatum. V dreve dubov žije fúzač veľký Cerambyx cerdo, Agrilus biguttatus, Chrysobothris affinis a najmä nebezpečný podkôrnik dubový Scolytus intricatus. Na brestoch škodí podkôrnik brestový Scolytus scolytus a podkôrnik pásikavý Scolytus multistriatus. Na listoch vŕb žijú larvy aj imága váhavca rakytového Melasoma vigintipunctata a Lochmaea capreae. Na listoch škodí aj imágo chrústika záhradného Phyllopertha horticola. V dreve listnatých aj ihličnatých drevín žijú larvy drvinára hnedého Hylecoetus dermestoides. K hojným druhom v listnatých porastoch patria chrústy rodu Melolontha spp.

Melasoma populi. Foto: M. Zúbrik	Polygraphus poligraphus. Foto: M. Zubirk	Plagionotus detritus. Foto: M. Zúbrik	Melolontha melolontha. Foto: M. Zúbrik

RAD MOTÝLE / LEPIDOPTERA

Charakteristickým znakom motýľov sú dva páry blanitých krídel, po celej ploche pokrytých šupinkami. U nás žije približne 3 000 druhov denných a nočných motýľov. Najmenšie merajú v rozpätí krídel 0,4 mm, najväčšie 7 – 8 cm. Náš najväčší motýľ okáň hruškový Saturnia pyri má v rozpätí krídel 10 – 13 cm.

U motýľov je častý sexuálny dimorfizmus, ktorý sa prejavuje v tvare a dĺžke tykadiel, vo sfarbení a veľkosti krídel, niekedy v okrídlení (samičky niektorých druhov sú bez krídel, alebo s krídlami silne redukovanými, takže nie sú schopné lietať, napríklad niektoré druhy čeľade Geometridae). 

Ústne ústroje sú cicavé, tvoria cuciak rôznej dĺžky, pri mnohých druhoch je však zakrpatený a imága často neprijímajú potravu.

Motýle sa rozmnožujú vajíčkami. Po vyliahnutí prebieha vývoj dokonalou – úplnou premenou. Kukly sú pri veľkej väčšine druhov múmiovité. Samičky kladú vajíčka po jednom alebo v skupinách, najčastejšie na živnú rastlinu larválneho štádia – húseníc. Húsenice sú lysé aj ochlpené, majú väčšinou tri páry nôh hrudných, štyri páry nôh brušku a posuvky. Takmer všetky húsenice sú fytofágne, najčastejšie ožierajú listy a ihlice, ale žijú aj v kôre, pod kôrou v lyku stromov, vo výhonkoch, v púčikoch, v listoch a ihliciach, kde vyžierajú chodbičky, alebo plošné dutinky (mínovanie), ďalej v šiškách, semenách a plodoch ovocných stromov, v uskladnenej múke, vo vlnených látkach a v kožušinách. Húsenice niektorých čeľadí si robia vaky, v ktorých sa zdržujú a nosia ich so sebou. Vývoj húseníc trvá obyčajne 1 – 3 mesiace. Len u druhov, ktoré v štádiu húsenice aj prezimujú, dlhšie.

Motýle škodia len v larválnom štádiu, imága sa živia voľne prístupnými rastlinnými šťavami, alebo neprijímajú vôbec potravu. Veľmi mnoho druhov motýľov je indiferentných, ale napriek tomu rad motýľov patrí k hospodársky najvýznamnejšiemu hmyzu. Sú medzi nimi druhy, ktoré sa často veľmi premnožujú a spôsobujú holožery listnatých aj ihličnatých drevín na rozsiahlych plochách porastov. K našim najnebezpečnejším lesným škodcom patrí mníška veľkohlavá Lymantria dispar.

Ihlice borovíc poškodzujú húsenice mory borovicovej Panolis flammea, priadkovca borovicového Dendrolimus pini a piadivky tmavoškvrnnej Bupalus piniarius. V púčikoch žije húsenica obaľovača mládnikového Rhyacionia buoliana. Spôsobuje deformácie rastu nežiaduce najmä v záhradách, parkoch a plantážach vianočných stromčekov. Na smreku a borovici môže škodiť mníška obyčajná Lymantria monacha. Našťastie v posledných rokoch sú škody, ktoré u nás spôsobuje, oveľa menšie ako je tomu v okolitých krajinách (napr. v Poľsku alebo v Českej republike). Na ihliciach smreka pichľavého žije psota Coleotechnites piceaela. Na jedli škodí obaľovač červenohlavý Zeiraphera rufimitrana. Na smrekovci sa niekedy premnožuje rúrkovček smrekovcový Coleophora laricella. Na listoch buka spôsobuje žer štetinavec orechový Calliteara pudibunda. Jeho pekné húsenice žerú koncom leta. Na kmeňoch bukov bývajú nápadné požerky motýľa Ectoedemia liebwerdella. Veľa druhov motýľov žije na duboch. Okrem už spomenutej mníšky veľkohlavej Lymantria dispar, ktorá spôsobuje holožery na tisícoch hektárov, škodia aj obaľovače ako napríklad obaľovač zelený Tortrix viridana, Archips xylosteana aobaľovač dubový Aleimma loeflingiana. Nebezpečný je aj výskyt druhov piadivka jesenná Operopthera brumata a piadivka zimná Erannis defoliaria. Na duboch žije priadkovček dubový Thaumetopoea processionea. Robí si hniezda na kmeňoch stromov, odkiaľ húsenice vyliezajú spoločne za potravou. Je veľmi nebezpečný tým, že chĺpky húseníc môžu vyvolávať pri styku s pokožkou alergické reakcie. Na listoch topoľov a vŕb žijú húsenice mníšky pižmovej Euproctis similis a mníšky vŕbovej Leucoma salicis. Často spôsobujú holožery. V dreve žije húsenica drevotoča obyčajného Cossus cossus a podobníka ovadovitého Paranthrene tabaniformis, či Sesia apiformis. Ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella škodí na listoch pagaštanov a mníška zlatoritka Euproctis chrysorrhoea spôsobuje defoliácie na ovocných stromoch v záhradách a v stromoradiach okolo ciest.

Parectopa robiniella. Foto: M. Zúbrik	Rhyacionia buoliana. Foto: M. Zubirk	Lymantria monacha. Foto: A. Kunca	Diloba caeruleocephala. Foto: M. Zúbrik

RAD DVOJKRÍDLOVCE / DIPTERA

Známy a bežný hmyz. U nás sa vyskytuje asi 6 000 druhov s veľmi rozmanitým spôsobom života. Snáď najznámejší druh tohto radu je mucha domáca Musca domestica, s ktorou sa už istotne každý stretol. Aj ďalší známy „súputník“ človeka – komár, patrí tiež do tohto radu.

Zaraďujeme sem hmyz malej až strednej veľkosti a dĺžkou tela od 0,5 mm až po takmer 50 mm. Charakteristickým znakom dvojkrídlovcov je jeden pár krídel, druhý pár je premenený na tzv. kyvadielka (haltarae). Niektoré druhy sú aj bezkrídle.

Bežný je sexuálny dimorfizmus v rôznych znakoch tela. Ústne ústroje sú cicavé, prispôsobené k olizovaniu tekutej potravy alebo aj pichaniu. Larvy sú červovité, kukly múmiové, alebo súdočkovité.

Rozmnožuje sa oplodnenými vajíčkami, partenogenéza je zriedkavejšia. Plodnosť samičiek je často vysoká, kladú stovky až tisícky vajíčok. Vyskytuje sa aj viviparia (živorodosť), t.j. v tele samičky prebehne aj časť postembryonálneho vývoja. Dospelý hmyz sa živí väčšinou rôznymi šťavami z kvetov, na výkaloch. Výnimočne sa objavujú aj druhy, ktoré sú dravé – chytajú a požierajú iný hmyz. Niektoré druhy sú hematofágne (cicajú krv hostiteľov). Larvy žijú v rôznom prostredí, v tečúcich i stojatých, čistých aj znečistených vodách, v pôde, humuse, pletivách rastlín, trúchnivejúcom dreve, hubách, odpadkoch z potravín, truse cicavcov a mnohé parazitujú aj v larvách iného hmyzu.

Hospodársky význam dvojkrídlovcov je veľký v zápornom aj v kladnom zmysle. Mnohé druhy sú škodcovia lesných drevín, poľnohospodárskych rastlín, rôznych potravín, zvierat (parazity). Veľmi škodlivé sú aj ako aktívne alebo pasívne prenášače nebezpečných chorôb a preto sú významné v humánnej aj veterinárnej medicíne.

Mnohé druhy sú užitočné napríklad ako opeľovače kvetov. Niektoré druhy žijú paraziticky v inom škodlivom hmyze (Tachinidae). Larvy mnohých druhov urýchľujú rozklad organických látok (napríklad trusu, zdochlín) a mnohé sú významnou zložkou edafónu a vo veľkej miere sa podieľajú na tvorbe humusu.

Systematicky sa rad Diptera delí na dva podrady, podľa počtu článkov a dĺžky tykadiel: Nematocera majú tykadlá dlhé, mnohočlánkové, často dlhšie ako telo, Brachycera majú tykadlá krátke, obyčajne s tromi článkami. Tento podrad sa ešte delí na dve skupiny, podľa spôsobu prasknutia obalu kukly pri eklózii imág: Orthorapha – kukly praskajú rovným, pozdĺžnym švíkom, Cyclorapha – kukly sa otvárajú okrúhlym viečkom.

V lese žije pomerne veľké množstvo druhov čeľade byľomorovitých (Cecidomyiidae). Imága sú drobné, komárom podobné dvojkrídlovce, veľké 1 – 2 mm. Vajíčka kladú na listy a ihlice stromov. Na mieste vpichu sa vytvára druhovo špecifický útvar – hálka, v ktorom žijú larvy týchto druhov. Svojim pôsobením znižujú vitalitu stromov a znižujú aj ich estetickú hodnotu. K známejším druhom patria napríklad Rabdophaga rosaria a Rabdophaga salicis na vŕbach,Didymomyia tiliacea na listoch líp, Craneiobia corni, ktorá tvorí hálky na listoch svíbu, Hartigiola annulipes a Mikiola fagi na buku a viaceré druhy žijúce na listoch dubov napríklad Janetia cerris, Contarinia subulifex, Dryomyia circinans, Macrodiplosis volvens a ďalšie. V lesných škôlkach škodia na sadeniciach larvy zástupcov čeľade Tipulidae. 

Obolodiplosis robiniae. Foto: M. Zúbrik	Mikiola fagi. Foto: M. Zubirk	Didymomyia tiliacea. Foto: M. Zúbrik	Dryomyia circinans. Foto: M. Zúbrik