Tu nájdete žiadosti o určenie príčiny poškodenia. Môžete si pozrieť žiadosti ostatných užívateľov a môžete ich triediť podľa zvolených kritérií. Môžete získať informáciu o vašej žiadosti a môžete sledovať priebeh jej riešenia. Ak sa stalo, že vaša žiadosť nebola schválená na riešenie, stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo zaslané fotografie neumožňujú identifikáciu poškodenia, alebo pretože žiadosť sa netýka našej témy – identifikácia škodcov drevín a krov. O stave vašej žiadosti budete informovaný aj e-mailom.
Dobrý deň , ešte nedávno bol tento strieborný smrečik najkrajším v okoli . Predvčerom som si však všimla , že začína chradnúť a keď som ho obišla z tej menej viditeľnej druhej strany , tak spodné konáre sú už úplne vysušené. Celý je napadnutý pravdepodobne nejakým škodcom. Dolo by sa ho prosím ešte zachrániť? Dakujem veľmi pekne za odpoveď. S pozdravom Janka Kubicová, Žilina
Odpoveď
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Jedná sa o vošky - druh Elatobium abietinum. Vošky sa dajú ľahko zlikvidovať vhodným insekticídnym prípravkom. Som si istý, že v najbližších záhradkárskych potrebách vám poradia, ktorý vhodný prípravok je akurát na trhu. Môžete si pýtať aj prípravok na húsenice a larvy hmyzu na okrasných drevinách. Tie budú zaberať ešte lepšie ako tie výlučne určené na vošky. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Na fotkách sú húcenice druhu Malacosoma castrensis. Žije na trávach a bylinách. Na drevinách neškodí. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Takéto poškodenie spôsobuje viacero druhov. Poškodenia zvyčajne nie sú úplne druhovo chrakteristické a určenie si vyžaduje dochovať larvu do štádia imága alebo požerok bližšie preskúmať. V tomto prípade sa prikláňam k názoru, že sa jedná o požerok, ktorý spôsobila larva malého chrobáka s názvom Rhynchaenus quercus. Je to bežný druh ale zatiaľ nie je v našom atlase. S pozdravom M. Zúbrik
nájdený pod násypom šišiek borovici lesnej a smreka obyčajného
Odpoveď
Dobrý deň,
podarilo sa Vám odfotiť bystrušku fialovú - Carabus violaceus. Jej larva aj dospelý chrobák je predátor a loví dážďovky, drobný hmyz, ale tiež slimáky a slizniaky.
V blízkosti sa nachádzal potok ,kde boli okolité dreviny smrek a hrab a taktiež po blízku bol lesný sklad ,na ktorom sa nachádzali vetvy ihlicnatej dreviny
Odpoveď
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Na obrázku je Carabus coriaceus, ktorý drevinám nijako neškodí. Nie je to škodca. Je dravý a živí sa iným hmyzom prípadne inými organizmami. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý deň pán Vik, na kôstkovinách býva často príčonou takýchto rakovinových rán bakteriálne ochorenie, ktoré vytvára glejotok. Také rany mohol v minulosti spôsobiť aj mráz, alebo mechanické poranenia. Rany sú už kalusované. Na prvej fotke môže do budúcnosti dôjsť k odlomeniu konára, lebo poškodenie je dosť výrazné. Možno že by bolo ten konár odľahčiť (skrátiť), alebgo preventívne odstrániť. S pozdravom Roman Leontovyč.
chumáč húsenice nachajucich sa rôzne po steblách tráv na vyššie vyznačenej lúke
Odpoveď
Dobrý deň, ďakujeme za dotaz. Na fotkách sú húcenice druhu Malacosoma castrensis. Žije na trávach a bylinách. Na drevinách neškodí. S pozdravom M. Zúbrik
Dobrý deň, podľa fotky sa mi zdá že sa nejdná o čerešňu ale o javor. Rany sú kalusované, pravdepodobne vznikli mechanicky (pádom okolitého stromu, alebo ťažbou a pod.). Podobné príznaky bývajú na javoroch aj pri napadnutí hubou Cryptostroma corticala, ale na kôre by boli viditeľné čierne povlaky po mycéliu. Prajem pekný deň, Roman Leontovyč
Dobrý deň pán Šalgovič, na zaslanej fotogrfii je vidieť pozdĺžnu ranu na kmeni, ktorá je čiastočne kalusovaná. Nakoľko na kmeni nie je viditeľný glejotok, je zrejné že sa jedná o staršiu mechanickú ranu, ktorá priebežne kalusuje. Okrem mechanického poškodenia mohlo dojsť k takémuto poškodeniu aj mrazom, ale takéto príznaky by boli viditelné aj na okolitých stromoch. Prajem pekný deň, Roman Leontovyč
Dobrý deň pán Klinovský, ďakujeme za zaslanie fotografií. Poškodenie kmeňov borovíc nekrotickými útvarmi je vidieť len na niektorých jedincoch. Vzhľadom na charakter poškodnie predpokladáme že k vytváraniu rakovinových zdurením došlo následkom poškodnia územkov stromov v minulosti o čom svedčí aj prítomnosť rán bez kôry. K prvotnému poškodniu došlo pravdepodobne ťažbovou činnosťou, niektoré rany pripomínajú aj poškodnie (priškrtenie) drôtom a následkne pri kalusovaní dochádzalo k vytváraniu novotvarov. Taktiež mohli byť kmene poškodené zverou, ale tie rany by boli aj vyššie na kmeni. Možné je že v minulosti niekto poškodzoval kmene aj kvoli živici, ale to sa robilo vo vyšších častiach kmeňa, aby bolo možné odoberať živicu, s pozdravom Roman Leontovyč