Tu nájdete žiadosti o určenie príčiny poškodenia. Môžete si pozrieť žiadosti ostatných užívateľov a môžete ich triediť podľa zvolených kritérií. Môžete získať informáciu o vašej žiadosti a môžete sledovať priebeh jej riešenia. Ak sa stalo, že vaša žiadosť nebola schválená na riešenie, stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo zaslané fotografie neumožňujú identifikáciu poškodenia, alebo pretože žiadosť sa netýka našej témy – identifikácia škodcov drevín a krov. O stave vašej žiadosti budete informovaný aj e-mailom.
Dobrý deň,
podľa priloženej fotografie sa jedná o hnilobu konára, spôsobenú drevokaznou hubou. Na fotografiách ie je vidno či sa na lipe nachádzajú aj plodnice alebo poškodenia kmeňa a korenových nábehov či vetiev. Preto nevieme určiť presny drhu huby , ktorý spôsobil hnilobu. Druh by sme vedeli určiť podrobným laboratórnym rozborom.
Drevná hmota predstavuje relatívne odolný substrát, keďže je impregnovaná z 20-30% polymérom lignínom. K napadnutiu dochádza najčastejšie po mechanickom poškodení,alebo fiziologickom oslabení, ale v ale pri agresíívnejšich druhoch nemusím napadnutiu predchádzať ani to. Vysokú ochranu pred hubami predstavuje nepoškodená borka s najvyšším obsahom lignínu, naviac ešte impregnovaná suberínovými kyselinami.Rozklad dreva prebieha zhruba v troch na seba naviazaných štádiách:kolonizácia substrátu (ktorá trvá asi 2 roky)hlavná dekompozícia (s dĺžkou trvania až 5 rokov)konečné štádium (doba trvania 5 – 20 rokov).Najväčší podiel na rozklade majú trúdnikotvaré a lupeňotvaré huby. Dekompozícia borky hubami je približne päťkrát pomalšia než rozklad dreva.Hubová hýfa (vlákno) prenikne do dreva na ktoromkoľvek mieste. Jej vrcholová bunka vytvorí vylučovacími enzýmami kanálik.Huby, ktoré produkujú len enzýmy celulárneho komplexu, spôsobujú deštrukčný rozklad. Drevo je na počiatku načervenané a postupne hnedne uvoľňovaným lignínom. Je krehké, ľahko lámavé až drobivé, často kockovite praská. Hniloba sa nazýva podľa farby dreva – hnedá. Deštrukčný rozklad spôsobujú najmä huby trúdnikotvaré: trúdnikovček, chrastavka, sieťkovec, sírovec, hnedák, brezovník, drevokaz, kučierka.Korozívny rozklad dreva spôsobujú druhy, ktorým enzymatické vybavenie dovoľuje rozkladať vedľa celulózy aj lignín (enzýmami lakázou a peroxidázou). Drevo sa väčšinou presvetľuje, preto sa i hniloba nazýva bielou. Drevo stráca na hmotnosti, nie na objeme, a preto sa kockovite nerozpadá. Korozívny rozklad spôsobuje napr. sivopórovka, práchnovček, lesklokôrovka, trámovka, trsovnica, trúdnik, pevník, trúdnikovec, ale i huby lupeňotvaré – podpňovka, šupinačka menlivá, šupinovec, hliva, klanolupeňovka obyčajná, strapcovka atď. Rozklad pňov hubami trvá 30 – 40 rokov, padlých kmeňov 5 – 20 rokov a je závislý predovšetkým od druhu huby a na drevine.Tretím typom rozkladu dreva je mäkká hniloba, pri ktorej býva lignín len veľmi málo narušený. K rozkladu dochádza za veľmi teplého a vlhkého počasia, hovoríme o „zaparení dreva“. Hlavný podiel na rozklade majú vreckaté a nedokonalé huby, ako Bisporella monilioides, Endoxyla fagi, Chaetomium pusillum, Valsa, bulgária čierna, drevovček, drevnatec parohatý, trúdnikovec chlpatý a pevník chlpatý.
V prípade ďalších otázok ma možete kontaktovať mailom.
Pekný deň.
Valéria Longauerová
Poškodenie je aj v korunovej časti, kôra ako keby bola oďobana ďatlom
Odpoveď
Dobrý deň
Z obrázka môžeme konštatovať, že uvedené odlupovanie kôry skutočne vykonali ďatľovité vtáky. Nemožno však jednoznačne určiť príčinu tohto javu. Ďatle zvyknú takto vytesávať prezimujúce štádiá hmyzu v kôre resp. z pod kôry, avšak na javore nám (zatiaľ) nie je známy druh škodcu, ktorý by takto zimoval.
Do úvahy pripadá aj jarné označovanie teritóriá týchto vtákov, avšak na toto nie sme špecialisti.
Ak by sa poškodenie vyskytovalo vo väčšej miere na viacerých stromoch prídeme aj na fyzickú obhliadku resp. ak nájdete požerky pod kôrou pošlite nám ďalšie fotky alebo zašlite vzorky na LOS.
S pozdravom Galko.
stromček na okraji lesnej cesty, pôvodne poškodený vyžínaním, útvary dlhé 1,5 až 3,5 cm boli nájdené aj na iných, nepoškodených stromčekoch,
Vopred ďakujem za určenie
S pozdravom
Marián
Odpoveď
Vďaka za veľmi zaujímavý dotaz. Oslovil som viacerých špecialistov zo Slovenska, Švédska, Slovinska a Maďarska ale presné určenie druhu sa nám nepodarilo. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o nejakú hudu, možno z rodu Scorias. Pekný deň. MZ
Dobrý deň,
na obrázku nie je dobre viditeľné o aký druh sa jedná. Pravdepodobne je to pílovka - samček. Môže to byť druh pílovka čierna (Xeris spectrum) alebo pílovka fialová (Sirex juvencus). Larvy týchto druhov poškodzujú drevo rôznych drevín.
Ak máte lepšie fotografie, prosím pošlite.
Ďakujem.
J. Vakula
4m sc, 1m kmeň od vrcholca úplne bez kôry, v strednej časti kmeňa nepravidelné umiestnené poškodenie
Odpoveď
Dobrý deň
Na základe priložených fotografií nevieme jednoznačne určiť pôvod poškodenia.
Ak máte záujem, vzorku poškodenej hornej časti stromu nám môžete zaslať na LOSku, prípadne ak sa jedná o viac podobne poškodených stromov prídeme na fyzickú obhliadku poškodenia.
V prípade záujmu ma môžete kontaktovať na galko@nlcsk.org alebo na 0905 434 461.
S pozdravom
Galko
Poškodený strom je osika, ktorá mala vo výške cca 170 cm a na ploche cca 30 x 40 cm olúpanú kôru. Fotografie znázorňujú detailnejšie miesta bez kôry, vyvŕtané chodbičky s priemerom cca 4 - 5 mm. Pre porovnanie veľkosti priložená batéria AA.
Vopred ďakujem za názor.
Marián
Odpoveď
Dobrý deň
Kôru pravdepodobne odlúpili ďatľovité vtáky, ktoré cítili žerúce larvy pod kôrou.
Podľa oválneho tvaru začínajúcej chodby v dreve a podľa trieskovitej drviny pod kôrou sa jedná pravdepodobne o zástupcu z čeľade fuzáčov (Cerambycidae), avšak z týchto fotografií nevieme jednoznačne determinovať o aký druh sa jedná. Podobné trieskovité drviny na iných drevinách vytvárajú vrúniky.
S pozdravom
Galko & team LOS
Dobrý deň
Jedná sa o výletové otvory fuzáča.
Do úvahy prichádza hneď niekoľko druhov, ktoré by to mohli byť (napr. fuzáč bukový Cerambyx scopolii alebo veľmi častý druh fuzáča Phymatodes testaceus), z fotografie sa však nedá presne určiť ktorý.
Ak niekde nájdete imágo neváhajte nám poslať fotografiu a určíme ho presne.
S pozdravom
Galko
Dobrý deň,
podľa priloženej fotografie sa nedá huba jednoznačne určit, ale s najvačšou pravdepodobnosťou sa jedná o Cytidiu vŕbovu - Cytidia salicina .
S pozdravom
V. Longauerová
nebolo poškodenie, len sme si to priniesli s brečtanom dovnútra
Odpoveď
Dobrý deň, z fotografie neviem presne urči´t o aký druh sa jedná. Je to ale jednozančne nejaký bzdocha. Bzdochy sú hmyz, ktorí sa živí rastlinnými šťavami, ktoré cicia z listov stromov. Na jeseň sa bzdochy ukrývajú na chránených miestach. Často napríkald za svoje útočište považujú byty. Tento druh nie je teda škodcovm dreva. Pekný deň. MZ
Tuja smaragd (nie je v zozname drevin). Postupne hnednutie az uschnutie niektorych vetviciek
Odpoveď
Dobrý deň a ďakujeme za využitie našej aplikácie.
Bohužiaľ len podľa fotky je ťažké jednoznačnejšie určiť o ktorého škodcu sa jedná pretože takéto príznaky má viacero druhov. Dobrou pomôckou je aj sledovanie kedy k odumieraniu dochádza. Skoro na jar alebo počas zimy to môže byť vplyvom abiotických činiteľov (oslnenie počas zimy, mráz a pod.) v priebehu a koncom vegetačného obdobia (koncom jari, leto, jeseň) sú to zväčša hmyzí škodcovia a hubové patogény.
Môže sa jednať o hmyzích šodcov ako sú napríklad podkôrniky. Skontrolujte konáre a vetvy či na nich nenájdete malé zavrtové otvory. Takým typickým predstaviteľom na tujách je napríklad Phloeosinus thujae. Jedná sa o malého (cca. 2mm) chrobáka. Napáda predovšetkým oslabené stromy pričom s zavŕtava do kôry kmeňov a aj tenších vetiev, kde zakladá novú generáciu, prípadne vykonáva zrelostný žer. Po vyletení novej generácie vykonávajú chrobáky zrelostný žer zavŕtaním sa do rázsoch mladých konárikov (je možné nájsť v rázsoche drvinky alebo výtok živice. Tie postupne odumierajú a majú tendenciu sa v mieste závrtu odlomiť. Rojenie prebieha v máji až v júni. Ochrana spočíva v preventívnych opatreniach ako je dostatočná závlaha a hnojenie stromov (pozor na preliatie alebo prehnojenie). Napadnuté časti stromu je potrebné odstrániť a spáliť, čím sa zabráni zvyšovaniu populácie. V priebehu rojenia a v dobe, kedy požerky opúšťa nová generácia chrobákov je možné použiť vhodný insekticídny prípravok. Účinnosť postreku je však ovplyvňovaná kvalitou pokrytia kôry kmeňa a konárov. Preto je pri postreku živého plotu postriekať hlavne jeho vnútornú časť pretože postrekom "zvonku" nezasiahnete miesta kde sa tieto chrobáky pohybujú.
Ďalším hmyzím škodcom by mohlo byť Argyrhestia thuiella. Je to drobný motýľ, ktorého larvy žerú vo vnútri výhonkov a ihlíc. či je to naozaj on zistíte tak, že skontrolujete poškodené výhonky a ihlice či nie sú vo vnútri dutinky po žere. Ako ochranu je možné použiť vhodné insekticídne prípravky. Vzhľadom na skutočnosť, že húsenice často žerú skryté je postreky vhodné načasovať v období rojenia motýľov a kladenia vajíčok (máj až začiatok júla). Odporúča sa preto postrek vykonávať v cca trojtýždňových intervaloch od mája do začiatku júla (podľa miestnych podmienok).
Z hubových patogénov sa môže vyskytovať napríklad Kabatina thujae. Jedná sa o často sa vyskytujúce hubové ochorenia tují na Slovensku. Prejavujú sa odumieraním výhonkov až celých konárikov, pričom na konci mája a začiatkom júna sa môžu na napadnutých výhonkoch a konárikoch objavovať 0,2-0,4mm veľké čierne plodnice. Huba prezimuje na poškodených častiach a keď na jar nastanú vhodné podmienky dochádza k napadnutiu ďalších častí stromu. Odporúčané je odstraňovanie a pálenie napadnutých častí. Ako ochranu je možné použiť aj vhodný fungicídny prípravok, pričom je potrebné postrek opakovať po cca 10 dňoch.
Dúfam, že sme vám aspoň trochu pomohli, resp upozornili čo si treba všímať a držím palce aby išlo len o ľahko vyriešiteľný problém.
Prajeme vám píjemné sviatky.