en Prihlásenie | Registrácia | Zoznam prispievateľov

Ips duplicatus

Lykožrút severský
 
Ips duplicatus, Sahlb.
 
Popis druhu:
 
Lykožrút severský je 2,8 – 4,5 mm dlhý chrobák. Krovky sú tmavo-hnedo sfarbené. Sú valcovité, prehĺbená zadná časť kroviek je lesklá po stranách sa nachádzajú 4 páry zúbkov, z ktorých prvý je od ostatných vzdialenejší. Vzdialenosť medzi 1. a 2. zúbkom je 2 až 2,5-krát väčšia ako medzi 2. a 3. zúbkom, ktoré vytvárajú tzv. dvojzubec. U samčeka je tretí zub najväčší, v hornej časti rozšírený, u samičky nie sú zúbky tretieho páru rozšírené. Medziryžia na krovkách sú slabo bodkované. Tykadlová palička má poprehýbané švy.
Vajíčko je oválne, lesklé, biele, v priemere 0,7 mm dlhé.
Larva je beznohá, belavá, s hnedavou silne chitinizovanou hlavou, v poslednom instare dorastá do dĺžky 4,5 - 5,5 mm. Kukla je voľná, približne 5 mm dlhá, biela, na konci zadočku s dvoma krátkymi tŕňmi.
Tvarom tela sa najviac podobá lykožrútovi smrekovému, od ktorého sa odlišuje asi o tretinu menšou veľkosťou. Možno si ho pomýliť aj s lykožrútom smrečinovým, ktorý je rovnakej veľkosti, no je tmavší a užší, s pretiahnutejším tvarom tela.
Požerok môže byť jedno až päťramenný, väčšinou však dvoj až trojramenný. Materské chodby sú 4 – 7 cm (max. 13 cm) dlhé, asi 2 mm široké. Materská chodba nie je priama, je poprehýbaná. Larvové chodby sú krátke, maximálne 5 cm dlhé. V napadnutej časti kmeňa sú požerky lykožrúta severského často zmiešané s požerkami lykožrúta lesklého, lykožrúta smrekového, prípadne lykožrúta smrečinového. Požerok sa najviac podobá požerku lykožrúta smrekového, oproti ktorému má materské chodby kratšie a asi o jednu tretinu užšie. Ak má požerok lykožrúta severského tri materské chodby, tieto pripomínajú písmeno Y, pričom susedné chodby odbiehajú viac do strán, na rozdiel od požerku lykožrúta smrekového, ktorý má dve vedľajšie chodby takmer rovnobežné a priame.
  
       
Požerky na smreku. Foto: J.Vakula
Porovnanie požerkov lykožrúta
severského a lykožrúta
smrekového. Foto: J.Vakula
Požerky na smreku. Foto: J.Vakula
Druhý a tretí zub v zadnej časti
kroviek vytvárajú
tzv. dvojzubec. Foto: J.Vakula
 
 
Bionómia – infekčný cyklus:
 
Lykožrút severský zimuje najčastejšie ako imágo v hrabanke. V našich podmienkach máva obyčajne 2 - 3 generácie za rok (1. od polovice apríla – máj, 2. koniec júna, 3. august), zakladá aj sesterskú generáciu. Priebeh rojenia škodcu je podobný ako u lykožrúta smrekového, jeden samček sa pári v požerku obyčajne s 2 – 3 samičkami. Samička nakladie po spárení priemerne 46 vajíčok. Z vajíčok sa po jednom až dvoch týždňoch liahnu larvy, ktorých dĺžka vývoja závisí na podmienkach a trvá 2 – 4 týždne. Obdobie kukly trvá 1 – 2 týždne. Vyliahnuté imága vykonávajú približne dvojtýždňový zrelostný žer, v priebehu ktorého pohlavne dospievajú. Celkový vývoj od založenia požerku až po ukončenie vývoja trvá 6 – 8 týždňov.
 
Symptóm:
 
Lykožrút severský napadá časti stromov s tenšou kôrou a lykom, takže dominuje tam, kde hrúbka kmeňa klesne pod 20 cm. Napáda stojace smreky, najčastejšie vo veku 40 – 80 rokov, kde nalietava do korún oslabených stromov. Výnimočne pri premnožení bol pozorovaný jeho nálet aj na ležiace stromy na skladoch dreva. V mladších porastoch do 60 rokov sa lokálne stáva dominantným druhom. Nálet lykožrúta severského smeruje do oslnených korún, najmä oslabených a preriedených smrečín často napadnutých podpňovkou. Takýto porast je potom napadnutý roztrúsene po poraste. Lykožrút severský spravidla nevytvára ohniská. V praxi je podceňovaný a veľmi často zamieňaný s lykožrútom smrekovým.
 
Ohrozené dreviny:
 
Na Slovensku napáda smrek obyčajný (Picea abies), výnimočne borovice (Pinus spp.).
 
Miesto poškodenia: Kmeň
 
Významnosť: Veľmi významný
 
Pôvod a rozšírenie:
 
Jeho prirodzený areál siaha od severnej Európy cez Sibír, Jakutsko až po Kamčatku. Do začiatku 20. storočia bol jeho výskyt ojedinele popísaný v centrálnej Európe, z horského areálu smreka v Alpách a v Rumunských Karpatoch.
Lykožrút severský sa postupne rozširoval so zakladaním umelých monokultúr smreka na juh, prvýkrát bol popísaný začiatkom 20. storočia v severnom Poľsku. Následne sa začal šíriť ďalej, do nepôvodných smrečín nížin a pahorkatín.
V roku 1996 bol po prvýkrát odchytený lykožrút severský do lapača vo Zvolene. Aj na základe výskytu tohto druhu v okolitých krajinách bol realizovaný v roku 1997 celoslovenský podrobný monitoring. Lykožrút severský bol  zistený vo väčšom počte lapačov na severozápadnom Slovensku (okolie Čadce).
V súčasnosti sa lykožrút severský bežne vyskytuje v smrečinách Žilinského a Trenčianskeho kraja. V roku 2008 boli zaznamenané najvyššie odchyty na Slovensku, viac ako 10 000 chrobákov na jeden lapač bolo odchytených v okresoch Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča. Od roku 2010 boli zaznamenané zvýšené odchyty aj v okresoch Ružomberok, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Prievidza a Brezno.
 
Ohrozené porasty a územia:
 
Jeho najvyšší výskyt je zaznamenaný v smrečinách severozápadného Slovenska. Uprednostňuje polohy do 800 m n. m. Veľmi často ho nájdeme v ostrovčekovite sa vyskytujúcich smrečinách agrárnej krajiny, zriedkavejší je v dlhých uzavretých dolinách.
 
Výsledky monitoringu v roku 2017:
 
Na monitoring lykožrúta severského bolo v roku 2017 použitých 121 lapačov, do ktorých sa zachytilo spolu 86014 ks lykožrúta severského (ďalej ID), čo v priemere na 1 inštalovaný lapač predstavuje 711 ks. V porovnaní s  monitoringom realizovaným v roku 2016 (priemerný odchyt 609 ks ID na FL) to je 1,17 násobný nárast odchytov na jeden lapač. Jedná sa o druhý najvyšší priemerný odchyt ID od začiatku jeho monitoringu (rok 2008 - 782 ID na lapač). Z celkového množstva použitých lapačov bolo aktívnych (zachytili aspoň 1 imágo ID) 81% lapačov (rok 2016 - 63%), čo je od roku 2008 najvyššie percento aktívnych lapačov. Najvyšší odchyt bol zaznamenaný na OZ Čadca, LS Čadca, por. 54A - 12011  ID na 1 FL. Viac ako 5 tis. ks ID na lapač bolo odchytených na OZ Trenčín, LS Dubodiel, por. 408 – 8098 ks ID a LS Nové Mesto nad Váhom, por. 255 – 5017 ks ID. V neštátnych lesoch boli zaznamenané najvyššie odchyty v Urbariáte Kysucké Nové Mesto, por. 1256 – 4190 ks ID a v súkromných lesoch Dlhé Pole, por. 443 – 3205 ks ID. 

Lykožrút severský sa naďalej rozširuje do regiónov, v ktorých  sa nevyskytoval a šíri sa do vyšších nadmorských výšok. Príkladom sú odchyty v regióne Horehronia a Liptova. Na LS Osrblie sa odchytilo na jeden lapač v roku 2017 - 141 ks ID a na LS Beňuš 90 ks ID. Zvyšujúce sa odchyty boli zaznamenané aj na LS Hronec, LS Dobroč, LS Krám a LS Michalová. Prvé odchyty boli zaznamenané na LS Malužiná (158ks) a LS Liptovská Teplička (182ks), k zvýšeniu odchytov došlo na LS L. Osada (1245ks ID). V ŠL TANAPu, OO Habovka, por. 314 sa odchytilo až 576 ks ID, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo v tom istom poraste len 6ks. V ostatných OO ŠL TANAPu sa lykožrút severský neodchytil. Alarmujúce je jeho šírenie do hlbokých dolín Nízkych Tatier (Malužiná, L. Teplička), kde zatiaľ nebol potvrdený jeho výskyt. Jedná sa pritom o pomerne vysoké hodnoty odchytov. Prvé odchyty boli zaznamenané v okresoch Medzilaborce, Rožňava, Rimavská Sobota a Poltár. Centrum jeho rozšírenia sa vyskytuje v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Martin, Prievidza, Turčianske Teplice Ružomberok, D. Kubín a v prihraničných okresoch s Českou republikou ako sú Trenčín, Nové Mesto n. Váhom, Ilava a Myjava. Na základe získaných údajov odhadujeme objem dreva napadnutého lykožrútom severským na Slovensku za posledných 10 rokov priemerne na 10-50 tis. m3 ročne. Pre porovnanie, informácie publikované v Zpravodaji ochrany lesa uvádzajú, že v Českej republike bol v roku 2016 evidovaný na objeme 800 tis. m3 smrekového dreva (Liška a kol., 2017).

Prevencia:
 
Prevenciou proti premnoženiu lykožrúta severského je dodržiavanie porastovej hygieny, spracovanie alebo asanácia všetkého dreva vhodného na jeho vývoj (oslabené stromy, stromy napadnuté podpňovkou) a včasné spracovanie alebo asanácia ním napadnutého materiálu (tzv. aktívneho lykožrútového dreva).
 
Kontrola výskytu:
 
Výskyt lykožrúta severského sa kontroluje vizuálne alebo feromónovými lapačmi v porastoch starších ako 40 rokov, so zastúpením smreka najmenej 20 %. V prípade kalamitného premnoženia aj v porastoch mladších. Kontrolu výskytu pochôdzkou robíme nielen na porastových stenách, ako je tomu u lykožrúta smrekového, ale predovšetkým vo vnútri porastov. Keďže napáda horné časti kmeňov nemožno nájsť drvinu na päte stromu, tá je pri dopade na zem rozptýlená do okolia. Farebné zmeny koruny sa prejavujú príliš neskoro, spravidla v dobe, keď chrobáky už opúšťajú napadnutý strom.
 
Obrana:
 
Je značne problematická a spočíva najmä v rýchlom a dôslednom vyhľadávaní chrobačiarov a ich okamžitej asanácii. Metódy asanácie sú zhodné ako pri lykožrútovi smrekovom. Problémom je vyhľadávanie napadnutých stromov. Skutočnosť, že lykožrút severský napáda často stromy vo vnútri porastu, sťažuje ich identifikáciu.
Pre boj možno využiť špecifické feromónové odparníky (ID Ecolure). Vzdialenosť inštalácie feromónových lapačov od porastovej steny je od 20 m do 40 m. Spôsoby asanácie sú rovnaké ako pri lykožrútovi smrekovom. Lapáky a otrávené lapáky sa proti lykožrútovi severskému nepoužívajú, s výnimkou stojacích lapákov navnadených feromónovým odparníkom. Pri výbere stromov na stojaté lapáky vyberáme tenšie jedince (d1,3 do 30 cm), ktoré je potrebné okrúžkovať. Feromón sa vyvesí do výšky 2 m. Pri kontrole náletu je potrebné kontrolovať aj okolité stromy. Stupeň naletenia – počet závrtov na 1 dm2 hodnotíme podľa stupnice určenej pre lykožrúta smrekového (na 20-tich dm2 súvislého povrchu v najhustejšie obsadenej časti kmeňa). Pri silnom napadnutí lapákov zintenzívnime obranné opatrenia, použijeme ďalšie lapáky, prípadne lapače. Tak ako aj pri lapačoch je veľmi dôležité správne umiestnenie lapáka v teréne, od čoho do značnej miery závisí jeho naletenie a konečná účinnosť. Metódy ochrany proti lykožrútovi severskom sú podrobnejšie popísané v STN 48 2711.
 
 
Tabuľka 1 Stanovenie stupňa odchytu lykožrúta severského na jeden lapač počas jedného rojenia (podľa STN 48 2711)

Stupeň odchytu

Lapač – počet lykožrútov

slabý

do 500

stredný

od 500 do 1000

silný

nad 1000
Na stanovenie počtu odchytených lykožrútov severských platí vzťah 1 ml (1 cm3) = 90 lykožrútov severských
 
 
 Kategória škodcu: Hmyz - podkôrny
 
 Zistený na Slovensku: Áno
 
 Invázny druh: Áno
 
 Podobné druhy:
 
Lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus)
 
 
 
Počet inštalovaných lapačov, percento aktívnych lapačov a priemerný odchyt lykožrúta severského za roky 2001-2017.  Mapa maximálnych odchytov do feromónových lapačov v r. 2017 


Literatúra:

Bakke, A., 1975: Aggregation pheromone in the bark beetle Ips duplicatus (SAHLBERG). Norw. J. Ent. 22, s. 67−69.

Brutovský, D., Melcer, Š., 2002: Lykožrút severský – výsledky monitoringu, prijaté opatrenia a ich účinnosť. In Varínsky, J. Aktuálne problémy v ochrane lesa 2002. Zborník referátov z celoslovenského seminára, ktorý sa konal 18. – 19. 4. 2002 v Banskej Štiavnici. Zvolen: LVÚ Zvolen, s.128 – 130.

Brutovský, D., Jakuš, R., Melcer, Š., 2003: Ďalšie poznatky z výskumu a použitia feromónov na podkôrny hmyz v r. 2002. In Varínsky, J. Aktuálne problémy v ochrane lesa

  1. Zborník referátov z celoslovenského seminára, ktorý sa konal 24. – 25. 4. 2003 v Banskej Štiavnici. Zvolen: LVÚ Zvolen: s.165 - 171.

Byers, J., A., Schlyter, F., Birgersson, G., Francke, W., 1990: E-myrcenol in Ips duplicatus: An aggregation pheromone component new for bark beetles. Experientia 46, s. 1209-1211.

Fedorov, N., I., Sarnatskii, V., V., Rikhter, I., E., Raptunovich, E., S., Kovbasa, N., P., Rogovoi, A., P.,  Puchilo, A., V., 1998: Specific features of the mass dying of spruce trees in forests of Belarus. Lesovedenie, (6), s. 12-23.

Grodzki, W., 1997a: Mozliwości kontroli liczebności populacji kornika zrosllozebnęgo Ips duplicatus C. R. Sahlb. na poludniu Polski. Sylwan, 141, s. 25−36.

Grodzki, W., 1998:Próba zastosowania pulapek feromonowych do sledzenia liczebnosci populacji kornika zroslozebnego Ips duplicatus C. R. Sahlb. (Col.: Scolytidae). Prace Inst. Bad. Lesn. ser. A, 846, s. 95-109.

Grodzki, W., 1999: Problematika výskytu lykožrouta severského Ips duplicatus (Sahlberg) Coleoptera: Scolytidae) na území Polska. Zpravodaj Ochrany lesa 5, s. 13 - 15.

Grodzki, W., 2002: Próba określenia zasiegu wystepowania kornika zroslozębnego Ips duplicatus C. R. Sahlb. (Col.: Scolytidae) w górskich drzewostanach świerkowych Karpat Zachodich. Sylwan 146, s. 45-52.

Grodzki, W., 2003a: Zasieg wystepowania kornika zroslozebnego Ips duplicatus C. R. Sahlb. (Col.: Scolytidae) w obsarach poludniowej Polski. Sylwan 147, s. 29-36.

Grodzki, W., 2003b: Distribution range of the double spined bark beetle Ips duplicatus C.R. Sahlb. (Col.: Scolytidae) in the mountain areas of southern Poland. Sylwan. 2003, 147(8), s. 29-36.

Holuša, J., 2003a: Stav populace lýkožrouta severského ve Slezsku v roce 2003. Zpravodaj ochrany lesa, IX./prosinec, s. 24-28.

Holuša, J., 2003b: K biologii lýkožrouta severského. In.: Škodlivý činitelé v lesích Česka 2002/2003. Praha - Suchdol, 26.3.2003, s. 31-35.

Holuša, J., 2004: Health condition of Norway spruce Picea abies (L.) Karst. stands in the Beskid Mts. Dendrobiology, vol. 51, s. 11-15.H

Holuša, J., Grodzki, W., 2008: Occurrence of Ips duplicatus (Coleoptera: Curculionidae, Scolytinae) on pines (Pinus spp.) in the Czech Republic and southern Poland – Short

Communication. Journal of Forest Science, 54, 2008 (5): s. 234–236.

Holuša, J., Liška, J., 2002: Hypotéza chřadnutí a odumírání smrkových porostů ve Slezsku Česká republika). Zprávy lesnického výzkumu, 47, s. 9 – 15.

Holuša, J., Zahradník, P., Knížek, M., Drápela, K., 2003: Seasonal flight activity of double- pined spruce bark-beetle Ips duplicatus (Coleoptera, Curculionidae, Scolytinae) in Silesia (Czech Republic). Biologia, Bratislava, 58/5: 935-941.

Holuša, J., Knížek, M., 2006: Aktuální rozšíření lýkožrouta severského v ČR. LOS informuje. Lesnická práce 85, s. 31.

Holuša, J., Weiser, J., 2006: Neznámý druh mikrosporidie u Ips duplicatus (Coleoptera: Scolytidae). Zoologické dny Brno 2006, Sborník abstraktú z konference 9. - 10. února 2006. s. 86-87.

Holuša, J., Voigtová, P., Kula, E., Křístek, Š., 2006: Výskyt lýkožrouta severského (Ips duplicatus Sahlberg 1836) (Coleoptera: Scolytidae) na LS Bruntál LČR, s. p., v roce 2004-2005. Zpravodaj ochrany lesa 13, s. 1-46.

Chen, G., Zhang, Q., H., Wang, Y., Liu, G., T., Zhou, X., Niu, J., Schlyter, F., 2009: Catching Ips duplicatus (Sahlberg) (Coleoptera: Scolytidae) with pheromone-baited traps: Optimal trap type, colour, height and distance to infestation. Pest Manag Sci. 2009 Oct 27. (Epub ahead of print)

Ivarson, P., Schlyter, F., Birgersson, G., 1993: Demonstartion of de Novo Pheromone Biosynthesis in Ips duplicatus (Coleoptera: Scolytidae): Inhibition of Ipsdienol and E- myrcenol Production by Compactin. Insect Biochem. Mol. Biol. 6, s. 655−662.

Kariňski, J., 1935. Pryczyny ograniczajace rozmnażanie sie korników drukarzy (Ips typographus L. i Ips duplicatus Sahlb.) w lesie pierwotnym. Rozprawy i Sprawozdania, Ser. A 15, 86 s.

Kenis, M., Wermelinger, B., Grégorie, J., C., 2004: Research on parasitoids and predators of scolytidae – a review. In: Lieutier, F.(ed.): Bark and Wood Booring Insects in Living Trees in Europe, a synthesis, s. 237-290.

Knížek, M., Holuša, J., 2001: Lykožrout severský Ips duplicatus Sahlberg. Lesnícka práce, 80(10) (příloha), s. 1 - 4.

Křístek, J., Urban, J., 2004: Lesnícka entomológie. Academia,  s. 382 – 384.

Lakatos, F., Grodzki, W., Zhang, Q., H., Stauffer, C., 2005: Genetic structure of Ips duplicatus (Sahlberg, 1836) (Coleoptera, Scolytidae) populations from Europe and Asia. In: Innes, J., L., Edwards, I., K., Wilford, D., J. (ed.): Forest in the Ballace: Linking Tradition and Technology. XXII IUFRO World Congress, 8-13 August 2005, Brisbane, Australia. Abstracts The International Forestry Review Vol. 7 (5), s. 254-255.

Mrkva, R., 1994: Lykožrout severský (Ips duplicatus, Sahlberg), nový významný škůdce smrku. Lesnícka práce, č. 2/1994, s. 35-37.

Mrkva, R., 1995: Nové poznatky o bionomii, ekologii a hubení lýkožrouta severského. Lesnická práce 74, s. 5 – 7.

Mrkva, R., 2006: Obrana proti kúrovcúm v porostech se silným výskytem václavky. Lesnícka práce, č. 10/2006, s. 10 - 14.

Novotný, J., Zúbrik, M., 2004: Biotickí škodcovia lesov Slovenska. Poľnochrem,a. s., 208 s. Novotný, J., Zahradník, P., Brutovský, D., Leontovyč, R., 2002: Ochrana smrečín na Kysuciach proti hmyzím a hubovým chorobám. Odborná príručka k projektu FAO TCP/SLO/0065(A). Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 27 - 31.

Pfeffer, A., Knížek, M., 1994: Lykožrout severský - nový škůdce smrku. Lesnícka práce (73), č. 2/1994, s. 7 – 11.

Pfeffer, A., Kňížek, M., 1995: Expanze lýkožrouta severského (Ips duplicatus Sahlb.) ze severské tajgy. Zpravodaj ochrany lesa, sešit II., s. 8-11.

Piel, F., Grégoir, J, C., Knížek, M.,  2006: New occurrence of Ips duplicatus Sahlberg in Hersal (Liege, Belgium). EPPO/OEPP Bulletin, Vollume 36, Number 3, December 2006, s. 529-530.

Postner, M., 1974: Ips duplicatus. In.: Schvenke W. (ed.): Die Forstlischadlinge Eoropas. Hamburg, p. 455.

Schlyter, F., Zhang, Q., H., Liu, G., T., Ji, L., Z., 2001a: A successful case of pheromone mass trapping of the bark beetle Ips duplicatus in a forest island, analysed by 20- year time series data. Integrated-Pest-Management-Reviews 6(3-4), s. 185-196.

Schlyter, F., Svensson, M., Zhang, Q., H., Knizek, M., Krokene, P., Ivarsson, P., Birgersson, G., 2001b: A model for peak and width of signaling windows: Ips duplicatus and Chilo partellus pheromone component proportions: Does response have a wider window than production? Journal-of-Chemical-Ecology, 27, s. 1481-1511.

Schnaider, Z., Sierpinski, Z., 1954: Z biologii kornika zroslozebnego (Ips duplicatus Sahlb.). Rocz. Nauk leś., 13(147), s. 437−447.

Švestka, M., Hochmut, R., Jančařík, V., 1996: Praktické metody v ochraně lesa. Ministerstvo zemědělství ČR, 309 s.

Turčáni, M., 1995.: Lykožrút severský – nový škodca na Slovensku. Les, č. 5/95, s. 14 - 16.

Turčáni, M., 2000a: Lykožrút severský (Ips duplicatus) - Skúsenosti na Slovensku po troch rokoch monitoringu a perspektívy ďalšieho vývoja. Les, č. 1/2000, s. 18-19.

Turčáni, M., 2000b: Doterajšie poznatky o lykožrútovi severskom na Slovensku a návrh opatrení zabraňujúcich jeho ďalšiemu šíreniu. In: Varínsky, J.: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2000. Zborník referátov z celoslovenského seminára, ktorý sa konal 17. a 18. Apríla 2000 v Banskej Štiavnici. Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 130-135.

Turčáni, M., Čapek, M., 1999: Výsledky štúdia parazitoidov a hmyzích predátorov vybratých podkôrnikovitých v modelových nepôvodných a prírode blízkych smrečinách.

Lesnícky časopis - Forestry Journal, 45 (5-6), s. 291-307.

Vakula, J., Zúbrik, M., 2005: Situácia vo výskyte nebezpečných inváznych druhov podkôrneho a drevokazného hmyzu. In: Kunca, A.: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2005.

Vakula, J., Gubka, A., Galko, J., Zúbrik., M., Kunca, A., Rell, S., Nikolov, Ch., 2017: Aktuálne rozšírenie lykožrúta severského na Slovensku. In: Kunca, A. (Ed.), Aktuálne problémy v ochrane lesa 2018. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie konanej 1.-2.2.2018 v Kongresovom centre Kúpeľov Nový Smokovec, a. s., Národné lesnícke centrum, Zvolen , s. 110-113.

Vakula, J., Gubka, A., Galko, J., Zúbrik., M., Kunca, A., Rell, S., Nikolov, Ch., 2018: Lykožrút severský sa šíri do Tatier! Les & Letokruhy 2/2018, s. 24-25.

Zborník referátov z medzinárodného seminára, ktorý sa konal 28. a 29. apríla 2005 v Banskej Štiavnici. Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 151 - 156.

Vakula, J., Zúbrik, M., Brutovský, D., Gubka, A., 2007a: Expanzia lykožrúta severského (Ips duplicatus) na Slovensku, súčasný stav a predpoklad ďalšieho šírenia. In Kunca, A. Aktuálne problémy v ochrane lesa 2007. Zborník referátov z medzinárodného seminára, ktorý sa konal 12. 4. 2007 vo Zvolene. Národné lesnícke centrum, s. 51 - 54.

Vakula, J., Kunca, A., Zúbrik, M., Leontovyč, R., Longauerová, V., Gubka, A., 2007b: Distribution of two invasive pests in Slovakia since 1996. In: Evans H., Oszako, T., Alien Invasive species and International Trade, Proceedings, IUFRO UNIT 7.03.12, Jedlnia, s. 105-113.

Vakula, J., Brutovský, D., Kunca, A., Gubka, A., Varínsky, J., Zúbrik, M., Leontovyč, R., Longauerová, V., Nikolov, Ch., 2008:  Vyhodnotenie monitoringu lykožrúta severského Ips duplicatus Sahlberg na severozápadnom Slovensku v roku 2007. NLC, Zvolen, 25 s.

Vakula, J., Gubka, A., Galko, J., Brutovský, D., 2009: Podkôrny a drevokazný hmyz. In.: Kunca, A., et al., 2009: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2008 a ich prognóza na rok 2009., NLC-LVÚ Zvolen, 2009, s. 21-30.

Zahradník, P., Knížek, J., 1997: PHEAGR IDU odparník k lákaní lykožrouta severského. Lesnícka práce, č. 2/97, s. 54-55.

Zahradník, P., Knížek, J., 1998: Rozšírení lykožrouta severského. Lesnícka práce, č. 2/98, s. 67.

Zhang, Q., H., Liu, G., T., Schlyter, F., Birgersson, G., Anderson, P., Valeur, P., 2001: Olfactory responses of Ips duplicatus from Inner Mongolia, China to nonhost leaf and bark volatiles. J. Chem. Ecol. 27, s. 955-1009.

Zotova, S., L., 1987: Trapping the bark beetles Ips typographus and Ips duplicatus with pheromone traps. Lesnoe-Khozyaistvo. 1987, (12), s. 57-58.

Zúbrik, M., Kunca, A., Turčáni, M., Vakula, J., Leontovyč, R., 2006: Invasive and quarantine pests in Slovakia. OEPP EPPO Bulletin, Vollume 36, Number 2, August 2006, s. 402-408.

Návrat hore