Voška, ktorej larvy sú veľké iba niekoľko desatín milimetra. Sú spočiatku svetložltej až okrovej farby, neskôr čierne. Väčšinu vývoja sú pokryté vrstvou bielej voskovitej vaty. Jedince sistens majú cuciak niekoľkokrát dlhší ako telo. Vajíčka sú žltookrovej farby, pomerne veľké k veľkosti imág.

Kôrovnica kaukazská je malá voška veľká len cca 1 – 2 mm. Čerstvo vyliahnuté larvy sú veľké iba 0,4 mm. V Európe celý jej vývoj prebieha výlučne na jedli. Škodca nevytvára okrídlenú formu. Rozširujú sa pasívne, vetrom. Druh napáda najmä mladiny z prirodzenej obnovy bez ochrany materského porastu. Bionómia škodcu je zložitá a prebieha vo viacerých rovinách. V tom istom časovom období sa vyskytuje na tom istom strome viacero foriem a vývinových štádií škodcu.

Bionómia – infekčný cyklus:

 

Kôrovnica kaukazská má vo svojej domovine dvoch hostiteľov. Primárneho hostiteľa – smrek východný Picea orientalis a sekundárneho hostiteľa - jedľu kaukazskú Abies nordmanniana. Na primárnom hostiteľovi prebieha vývoj sexuálnej generácie a tvoria sa na ňom hálky. V krajine pôvodu trvá vývoj D. nordmannianae dva roky.

V Európe je vývoj kratší, trvá len jeden rok a prebieha výlučne na jedli. V Európe prezimuje škodca ako larva prvého instaru na kmeni a vetvách stromov. Skoro na jar, hneď ako sa oteplí, sa larvy rýchlo vyvinú cez druhé a tretie štádium až na bezkrídle samičky (fundatrix) ktoré začnú klásť vajíčka (od 300 do 500 ks). Z týchto vajíčok sa liahnu začiatkom mája dva rôzne typy lariev. Jeden typ lariev (sistens) sa a usadí na kmeni, kde cicia rastlinné šťavy. Majú veľmi dlhé cicavé ústrojenstvo. Tieto larvy sa už ďalej v tom roku nevyvíjajú a na kmeni zostávajú až do jesene kde aj prezimujú. Druhý typ lariev (progrediens) prejde na novo sa tvoriace ihlice a výhonky jedle. Má podstatne kratšie cicavé ústrojenstvo. Na ihliciach sú tieto larvy dobre viditeľné ako malé čierne bodky. Cicajú tú niekoľko týždňov a postupne sa cez štyri vývojové štádiá menia na dva typy dospelých samičiek. Jeden typ je okrídlený a prelieta na sekundárneho hostiteľa – jedľu kaukazskú. V Európe sa tento samičiek hynie. Druhý typ samičiek nie je okrídlený a začne klásť vajíčka. Ich fertilita je nízka a kladú len 10 – 15 vajíčok. Z vajíčok sa v júly a v auguste liahnu larvy, ktoré prechádzajú cicať na kmeň, kde sa pripoja k línii sistens, ktorá na kmeni cicia už od jari. Všetky larvy na kmeni sa koncom septembra a začiatkom októbra obalia voskovou vatou, pod ktorou prezimujú až do jari. Na jar pokračujú vo vývine, menia sa na samičky fundatrix a celý cyklus sa opakuje.

 

Príčinou poškodenia mladých jedlí (Abies alba) je cicanie lariev na ihliciach a vetvičkách. Ihlice sa  na nových výhonoch následkom cicania krútia smerom dolu, žltnú a skracujú sa. Pri slabšom napadnutí sú postihnuté ihlice len nápadne kratšie ako nenapadnuté. Pri silnom výskyte škodcu dorastajú ihlice iba do dĺžky 0,5 – 1 cm, aj samotné výhonky sa deformujú, skracujú, hnednú a usychajú. Výhonky sú na báze zdurené. U 10-ročných jedlí dochádza k znižovaniu prírastku na 5 – 6 cm a postupne k odumieraniu terminálnych a bočných výhonkov i celých jedincov. Dobrým identifikačným znakom prítomnosti škodcu je výskyt  deformovaných ihlíc a vetiev.

 

Poškodenie je pomerne charakteristické a je možné zameniť ho v počiatočnom štádiu výskytu škodcu iba  s pôsobením niektorých abiotických činiteľov (mráz, imisie, nedostatok výživy).

Skrútené ihlice po cicaní kôrovnice. Foto: M. Zúbrik.	Čierne larvy na spodnej strane ihlíc. Foto: M. Zúbrik	Skracovanie a žltnutie ihlíc, skracovanie prírastku a zdurenie bázy výhonkov sú hlavné znaky prítomnosti kôrovnice kaukazskej. Foto: M. Zúbrik.	Larvy na vetvičke chránené voskovou vrstvou. Foto: M. Zúbrik.

Ohrozené dreviny: Jedľa biela (Abies alba).

 

Miesto poškodenia: Vetvy, ihlice, listy.

Významnosť: Veľmi významný

 

Oblasťou jej pôvodného rozšírenia je Kaukaz, pohoria východného Pontu (Turecko) a Krym. Hostiteľskými drevinami sú v jej pôvodnej domovine Abies nordmanniana a Picea orientalis. Od roku 1840 sa v súvislosti s introdukciou jej hostiteľských rastlín rozšírila do celej Európy. Tu sa vďaka neprítomnosti prirodzených nepriateľov rozmnožila a stala sa významným činiteľom ovplyvňujúcim prežívanie jedľových mladín. Európsky smrek (Picea abies) neprijala za svojho hostiteľa a nepoškodzuje ho. Udomácnila sa a v Európe sa pravidelne premnožuje na jedli bielej (Abies alba). Často sa premnožuje na suchých teplých stanovištiach. Škodca sa objavuje v okolí Banskej Bystrice, Starých Hôr, Slovenskej Ľupče a na niektorých ďalších lokalitách.

  

Vyskytuje sa prakticky všade s jedľou ale najhojnejšia je v oblasti centrálnych pohorí Slovenska (v okolí Banskej Bystrice, Starých Hôr, Slovenskej Ľupče, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry) v stredných výškach okolo 600 – 1000 m n. m. Vyskytuje sa na miestach výskytu veľmi hojne. Uprednostňuje mladé jedliny (do 20 – 30 rokov) pestované bez ochrany materského porastu. Na lokalitách sa vyskytuje dlhodobo v rôznej intenzite v závislosti od priebehu počasia. Chronické napadnutie stromov vedie k zníženiu prírastku, strate vitality a následne k úhynu stromov.

 

Pretože sa škodca vyskytuje väčšinou v mladinách, resp. žŕďkovinách (kde je obtiažna orientácia), je potrebné v poraste venovať zvýšenú pozornosť okulárnej kontrole pochôdzkou, a tiež dobré ošetrenie všetkých stromov.

 

 

Kontrola sa vykonáva v jarných mesiacoch (marec) okulárne pochôdzkou. Larvy generácie sistens sú na kmeni veľmi nápadné ako malé páperovité chumáčiky. V čase rašenia jedle možno pozorovať líniu progrediens ako malé čierne bodky na ihliciach 2 – 3 cm dlhých mladých výhonkov. Dobrým identifikačným znakom prítomnosti škodcu je výskyt  deformovaných ihlíc a vetiev.

 

 

Najoptimálnejším spôsobom obrany je aplikácia insekticídov. Pretože sa škodca vyskytuje väčšinou v mladinách, resp. žŕďkovinách (kde je obtiažna orientácia), je potrebné v poraste venovať zvýšenú pozornosť dobrému ošetreniu všetkých stromov. Zásah insekticídnym prípravkom (či už letecký alebo pozemný) sa odporúča vykonať v prehustených mladých porastoch z prirodzeného zmladenia až po prerezávke, prípadne po odstránení najviac postihnutých jedincov. Pre zásah možno odporúčať dva termíny, jarný a jesenný, pričom  podľa poznatkov z posledných rokov sa zdá, že aplikácia v jesennom termíne prináša lepšie výsledky.

 

Kategória škodcu: Hmyz.

Zistený na Slovensku: Áno.

Invázny druh: Áno.

 

Poškodenie možno zameniť aj s menej častou a v našich porastoch pôvodnou voškou jedľovou (Mindarus abietinus). V dôsledku cicania dochádza ku krúteniu ihlíc smerom nahor. Často spôsobuje veľmi silné poškodenie mladých jedlín (do 20 – 30 rokov) pestovaných bez ochrany materského porastu, zvyčajne na strmých, výslnných svahoch. Príbuzným druhom kôrovnice kaukazskej je aj kôrovnica jedľová (Dreyfusia piceae), ktorá celý vývin prežije na kôre starších jedlí (30 – 60 rokov). Počas premnoženia vytvára na kmeni biele povlaky.