Coleotechnites piceaella
Psota americká
Coleotechnites piceaella (Kearfott, 1903)
Popis druhu:
Psota americká je drobný motýľ z čeľade psotovité (Gelechiidae). V rozpätí krídel meria okolo 10 mm. Má nápadne dlhé kosákovité spodno-perové hmatadlá. Predné krídla má úzke svetlo hnedo-sivé s tromi šikmými čiernymi pruhmi, z ktorých posledný (najďalej od koreňa krídel) je zalomený a z distálnej strany lemovaný svetlým prúžkom. Pri zväčšení sú nápadné aj skupinky čiernych odstávajúcich šupiniek. Zadné krídla sú úzke, svetlé a pod vrcholom vykrojené. Majú dlhé riasnice. Odpočívajúci motýľ má krídla pritlačené k telu, zadné krídla má prekryté prednými.
Dorastená húsenica je 7 – 9 mm dlhá. Jej sfarbenie je variabilné, literárne údaje nie sú jednotné (napr. Führer 1963). Podľa našich záznamov sú dorastené húsenice svetlé, zelenkasté až hnedasté (prípadne až ružové), pričom na jednej húsenici môže jedna farba plynule prechádzať do druhej. Hlava je sivá, tiež šijový a análny štítok. Brvové štítky sú tmavšie. Na konci tela je zreteľný análny hrebeň. Menšie húsenice sú tmavšie, červenkasto hnedé s hnedou hlavou a trochu tmavším šijovým štítkom. Charakteristické znaky možno pozorovať pomocou stereo lupy.
Vajíčka sú oválne, vzhľadom na veľkosť motýľa relatívne veľké (0,4 x 0,3 mm).
Bionómia – infekčný cyklus:
Bionómia druhu je opísaná v niekoľkých prácach (Führer 1963a, 1963b, Drooz 1985, Holzschuh 1987, Kulfan et al. 1998a 1998b, 1999a, 1999b, Schnee 2000, Galko et al. 2012). Imága sa vyskytujú od júna do augusta. Cez deň odpočívajú v korune hostiteľských drevín. Po vyplašení cez deň vyletia z koruny a po krátkom trepotavom lete sa späť na ňu vracajú. Aktívne sú vo večerných hodinách. Samičky kladú predĺženým nepravým kladielkom do štrbín (napr. pod šupiny bývalých púčikov) jednotlivo vajíčka. O 2 – 3 týždne sa liahnu húseničky, ktoré sa zavŕtavajú do ihlíc. Môžu to byť ihlice tohtoročné (vtedy sú už plne vyvinuté) alebo aj staršie. Do prezimovania spôsobia len malú škodu – vyhlodajú niekoľko málo ihlíc (často 2 ihlice) a vo vyhlodaných ihliciach zimujú. Na jar pokračujú v aktivite ešte pred pučaním nových výhonkov a ani neskôr do mladých vyvíjajúcich sa ihlíc neprechádzajú. Zničia viacero susedných vlaňajších alebo starších ihlíc, ktorých počet závisí od ich veľkosti. Nie každú ihlicu vyhlodajú celkom, aj čiastočne vyhlodané ihlice väčšinou vyschnú. Každá vyhlodaná ihlica má jeden otvor (niekedy aj dva otvory), ktorým húsenica do ihlice vniká a opúšťa ju. Otvor je zvyčajne v bazálnej časti ihlice. Húsenice vytvárajú okolo seba vlákna, ktorými prichytávajú bázy napadnutých ihlíc ku konárikom a spájajú ich navzájom. Húsenice tak vytvárajú pavučinové tunely, v ktorých žijú. Trus z pradív odstraňujú. Húsenice žijú jednotlivo, ale pri silnom napadnutí sú pradivá a požerky navzájom spojené.
Zakukľujú sa v mieste požerku, často na báze vyhlodanej ihlice. Kukla býva v bielom zámotku z hustejších vlákien dlhom okolo 8 mm, ktorý často obsahuje drobné čiastočky rastlinných zvyškov. Štádium kukly je okolo 3 týždňov.
 |
 |
|
 |
|
Imágo, pohľad zvrchu.
Foto: J. Kulfan
|
Imágo, pohľad zboku.
Foto: J. Kulfan
|
Mladá húsenica psoty americkej.
Foto: J. Kulfan
|
Dorastená húsenica psoty
americkej. Foto: J. Kulfan
|
Symptóm:
Psota americká napáda stromy rôzneho veku. Škody boli zaznamenané u nás hlavne v mestskom prostredí. V jednom prípade boli poškodené stromy aj v lesnom poraste mimo mesta, kde sme odhadli poškodenie starého ihličia na niektorých konároch smreka pichľavého až okolo 50 % (Kulfan et al. 1998b).
Ihličie na mladých výhonkoch nebýva nikdy napadnuté, poškodenie tohtoročných ihlíc možno pozorovať spravidla až koncom leta a na jeseň (jednotlivé vyhlodané ihlice alebo skupinky niekoľkých ihlíc s mínami). Podstatne väčšie poškodenie možno pozorovať na jar, krátko pred pučaním nových výhonkov, kedy húsenice po prezimovaní zničia väčší počet ihlíc. Po vyrastení nových výhonkov tieto dočasne prekryjú poškodené staršie ihličie.
Charakteristická je skupina vyhlodaných ihlíc tvoriaca na konári „ostrovček“. Čerstvo vyhlodané ihlice sú bledohnedé, neskôr, keď úplne vyschnú, nadobúdajú hnedú až červenohnedú farbu. Časom odpadnú, ale zostanú vláknami prichytené na konáriku a pripomínajú potom suché ihličie odpadnuté z vyšších poschodí smreka. Sú ale pospájané bazálnymi časťami viac-menej funkčnými vláknami, takže aj po ich odstránení z konára držia spolu. Okrem toho má každá takáto ihlica aspoň jeden otvor (spravidla v bazálnej časti). Takéto zničené ihličie sa vďaka spomenutým vláknam udrží na konároch dlhší čas (minimálne niekoľko mesiacov). Na jeseň možno nájsť vyhlodanú jednu alebo niekoľko ihlíc na tohtoročných výhonkoch, to znamená, že v danom roku sú húsenice na strome prítomné. Najviac napadnuté ihlice bývajú na starších ročníkoch konárov v hĺbke koruny. Nové výhonky po obvode koruny prekrývajú poškodené časti konárov, takže aj silne napadnutý strom sa môže zdať nepoškodený.
Ohrozené dreviny:
Psota americká preferuje smreky. V našich podmienkach sme ju zaznamenali na smreku pichľavom (Picea pungens), smreku obyčajnom (P. abies) a smreku omorikovom (P. omorika). Smrek pichľavý býva najviac napadnutý, a to bez ohľadu na to, či ide o strieborné alebo zelené kultivary. V severnej Amerike bol zistený na mnohých druhoch domácich smrekov – P. glauca, P. pungens, P. engelmannii, P. abies, P. rubens, P. mariana (Holzschuh 1987) ako aj na európskom P. abies. V literatúre sa udáva aj Abies balsamea (https://en.wikipedia.org/wiki/Coleotechnites_piceaella). U nás sú teda ohrozené domáce aj introdukované druhy smrekov a možno aj ďalšie konifery.
Miesto poškodenia: List/ihlica
Významnosť: Významný
Pôvod a rozšírenie:
Psota americká sa vyskytuje prirodzene v severnej Amerike, hlavne v južnej Kanade a vo východnej časti USA (http://mothphotographersgroup.msstate.edu/species.php?hodges=1826). V r. 1952 bola zistená vo Veľkej Británii (https://en.wikipedia.org/wiki/Coleotechnites_piceaella) a v r. 1962 na území Nemecka (Führer 1963a, 1963b). Na Slovensku bola zaznamenaná v r. 1990 (Reiprich 1991). V súčasnosti sa vyskytuje na veľkom území Európy od Veľkej Británie až po Balkán (Karlsolt, Razowski 1996, Timuş 2015). Zistená bola aj vo Švédsku (Svensson 2010) i v Taliansku (Karlsolt, Razowski 1996, Hellrigl 2006).
Na Slovensku bol tento druh zaznamenaný na viacerých miestach (Reiprich 1991, Kulfan et al. 1998b, 1999a, Vakula et al. 2011, http://www.fotonet.sk/?idi=7889, http://www.andrejmakara.com/index.php/fotozbierky?page=view&catid=808&imgid=7999&PageNo=32769&key=3&hit=1, http://www.lepidoptera.eu/show.php?ID=3354&country=GB), napr. v Košiciach, Stropkove, Rožňave, vo Zvolene, Lučenci, Novej Bani, Žarnovici, pri Leviciach, Galante. Jeho rozšírenie je málo známe, škody ním spôsobené sa môžu prisudzovať iným druhom alebo aj abiotickým faktorom v mestskom prostredí. Predpokladáme, že sa môže vyskytovať na celom území Slovenska. Posledný masový výskyt škodcu bol zaznamenaný koncom 90-ych rokov minulého storočia. Jeho fluktuácie patria pravdepodobne k temporárnemu typu s dlhým obdobím medzi gradáciami.
Ohrozené porasty a územia:
Ohrozené sú najmä smreky rôznych druhov v mestskej zeleni. Potenciálne môžu byť ohrozené aj porasty vianočných stromčekov.
Prevencia:
Nie sú známe žiadne účinné opatrenia, ktoré by zabránili napadnutiu smrekov. Treba pozorne prezerať zakúpené smreky, ktoré sa vysádzajú ako okrasné stromy a prípadne ničiť húsenice. Malé požerky a vajíčka sa pri kontrole prakticky nedajú zistiť.
Kontrola výskytu:
Požerky, najmä v jarnom období, sa dajú ľahko nájsť. Sú nápadné, ale treba dávať pozor, aby bol pôvodca správne determinovaný. Zaznamenanie početných poškodení tohtoročných ihlíc v jesennom období znamená vážnejšie ohrozenie hostiteľských drevín v nasledujúcom roku. Potrebná je zároveň dôsledná preventívna kontrola vysádzaných stromov v mestskom prostredí. Determinácia húseníc získaných napr. pomocou fotoeklektorov vyžaduje špecialistu, na predbežné podozrenie na tento druh môže upozorniť ružový alebo mäsovočervený odtieň sfarbenia časti húseníc. Neskúsený pozorovateľ môže suché ihlice pokladať za „obyčajné“ ihlice odpadnuté z vyšších konárov alebo vyschnuté v dôsledku abiotických faktorov (sucho, imisie a posypové soli pri cestách, nedostatky vo výžive, mráz). Húsenice možno spoľahlivo determinovať len pomocou binokulárnej lupy alebo silnej ručnej lupy. Pri masívnom napadnutí možno v čase výskytu imág ľahko zaregistrovať motýle odpočívajúce v korunách smrekov, napr. potrasením konára, keď vzlietnu.
Obrana:
Proti húseniciam možno použiť postupy obvyklé proti húseniciam iných mínovačov na smreku (Kulfan et al. 1999a).
Zaradenie škodcu: Hmyz listožravý
Zistený na Slovensku: Áno
Invázny druh: Áno
Podobné druhy:
Najviac podobné požerky na smreku spôsobuje obaľovač najmenší (Epinotia nanana), ktorý má aj podobný vývinový cyklus. Spoľahlivo možno požerok určiť len podľa húsenice, ktorá je na rozdiel od psoty americkej väčšinou svetlejšia (bledohnedá), nemá análny hrebeň, brvy má nenápadné a má navrchu 9. brušného článku 2 brvy vychádzajúce z jedného brvového štítku (sú to 2 splynuté štítky – znak čeľade Tortricidae).
Ďalšie dva druhy mínovačov na smreku – úzkokrídlovec borovicový (Batrachedra pinicolella) a psota smreková (Chionodes electella) majú podobnú bionómiu a požerky, ale do pradív ukladajú trus. Ich húsenice sú skôr tmavohnedé, tmavšie než húsenice psoty americkej.
Odlišujú sa aj imága menovaných troch druhov. Obaľovač najmenší má tmavé sivohnedé a málo pestré predné krídla; úzkokrídlovec borovicový má veľmi úzke predné aj zadné krídla s veľmi dlhými riasnicami, pričom predné krídla sú svetlé žltkasto hnedé bez kresieb, iba s dvoma bodkami a psota smreková je väčšia (v rozpätí 13 – 14 mm), sivobiela s tmavými škvrnami.
Na jeseň sa na smreku často vyskytujú húsenice patriace obaľovačovi smrekovému (Epinotia tedella), ktoré koncom jesene a začiatkom zimy mínujú ihlice (spravidla to bývajú väčšie skupinky poškodených ihlíc), pospájané hustejšou pavučinou, do ktorej ukladajú trus. Húsenice sú bledohnedé, väčšinou s dvoma dosť výraznými hnedočervenými prúžkami na chrbte. Imága sú tmavohnedé s bielymi páskami a škvrnami na predných krídlach.
 |
 |
 |
|
Požerok mladej húsenice psoty
americkej v jeseni. Foto: J. Kulfan
|
Požerky húseníc psoty americkej
v jarnom období. Mladé ihličie
zostáva nepoškodené. Foto: J. Kulfan
|
Skupiny vyhlodaných ihlíc sa po čase
odlomia, ale vláknami zostávajú
na konáriku prichytené dlhý čas.
Foto: J. Kulfan
|
Literatúra:
Drooz A. T., 1985: Insects of eastern forests. Miscellaneous Publication, US Department of Agriculture, Washington DC, 608 pp.
Führer E., 1963a: Die amerikanische Fichtennadel-Miniermotte in Deutschland. Allgemeine Forstzeitschrift, 18: 430-431.
Führer E. 1963b: Recurvaria piceaella Kearfott (Lep., Gelechiidae), die amerikanische Fichtennadel-Miniermotte, an Picea pungens in Deutschland. Anzeiger für Schädlingskunde, 36: s. 93-94.
Galko J., Zúbrik M., Vakula J., Gubka A., Úradník M., 2012: Aktuálne hrozby z šírenia inváznych druhov hmyzu na Slovensku. Aktuálne problémy v ochrane lesa, 2012, s.129-140.
Hellrigl K., 2006: Rasche Ausbreitung eingeschleppter Neobiota (Neozoen und Neophyten). Forest observer, 2: s. 349-388.
Holzschuh C., 1987: Die amerikanische Fichtennadel-Miniermotte Coleotechnites picaeella (Kearfott) jetzt auch in Österreich nachgewiesen (Lepidoptera, Gelechiidae). Anzeiger für Schädlingskunde, Pflanzenschutz, Umweltschutz, 60: s. 90-92.
http://www.andrejmakara.com/index.php/fotozbierky?page=view&catid=808&imgid=7999&PageNo=32769&key=3&hit=1
http://www.fotonet.sk/?idi=7889
http://mothphotographersgroup.msstate.edu/species.php?hodges=1826
http://www.bladmineerders.nl/minersf/lepidopteramin/coleotechnites/piceaella/piceaella.htm
https://en.wikipedia.org/wiki/Coleotechnites_piceaella
Kulfan J., Patočka J., Zach P., 1998a: Nový škodca okrasných smrekov - psota Coleotechnites piceaella. Záhrada-Park-Krajina, 1998(6): s.12-13.
Kulfan J., Patočka J., Zach P., 1998b: Nový škodca smrekov na Slovensku – psota Coleotechnites piceaella, p. 229-231. In: Petráš R. (ed.), Lesy a lesnícky výskum pre tretie tisícročie. Lesnícky výskumný ústav, Zvolen.
Kulfan J., Turčáni M., Patočka J., Zach P., 1999a: Budú smrekové porasty na Slovensku ohrozené zavlečeným škodcom - mínovačom Coleotechnites piceaella ? Les, 55 (5): s. 20-21, 30.
Kulfan J., Zach P., Juhásová G., 1999b: Poškodenie smrekov húsenicami málo známeho škodcu - amerického motýlika Coleotechnites piceaella, p. 77-81. In: Juhásová, G., Pestovanie a ochrana rastlín v mestskom prostredí, ošetrenie chránených a pamätných stromov. Zborník zo seminára. Ústav ekológie lesa SAV, Pobočka biológie drevín, Nitra.
Reiprich A., 1991: Prírastky motýlej fauny na Slovensku v roku 1990. Správy Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV, 3: 20-23.
Schnee H., 2000: The American spruce needle-miner (Coleotechnites piceaella (Kearfott)) (Lepidoptera, Gelechiidae) in Saxonia-distribution, bionomy, parasitoids. Mitteilungen der Deutschen Gesellschaft für allgemeine und angewandte Entomologie, 12: 523-526.
Svensson I., 2010: Anmärkningsvärda fynd av småfjärilar (Microlepidoptera) i Sverige 2009. Entomologisk Tidskrift, 131: 17-27.
Timuş A. M., 2015: The invasive entomofauna of the Holometabola group, superorder Mecopteroidea for Republic of Moldova. Current Trends in Natural Sciences, 4(7): 50-58.
Vakula J., Gubka A., Zúbrik M., Kunca A., 2011: Nové metódy ochrany lesa proti lykožrútovi severskému a iným inváznym druhom. Národné lesnícke centrum, Zvolen, p. s. 92-94.