Jedná sa o malého čierneho drevokazného chrobáka. Samičky sú väčšie ako samce, dlhé 2,0-2,3 mm a sú schopné lietať. Samce sú výrazne menšie, dlhé len 1,3-1,8 mm, bez schopnosti lietať. Nohy sú hnedej farby.
Bionómia – infekčný cyklus:
Samičky kladú vajíčka jednotlivo vo vyhlodanej komôrke (celkom 1 až 54, priemerne 16). Vajíčka sú dlhé 0,67 mm, belavé a elipsoidné. Vyliahnuté larvy sa živia iba podhubím ambróziovej huby, teda drevo už ďalej nepoškodzujú. Majú tri instary. Podhubie je najskôr belavé, neskôr chodbičky požerku zčernajú, čo je typický znak prítomnosti ambróziových druhov chrobákov. Celý vývoj od vajíčka po imágo trvá približne 25 dní pri stálej teplote 24 °C, avšak vo vonkajších podmienkach to môže byť 50 až 60 dní.
Párenie imág prebieha priamo v požerku, kde sa vyliahli, to znamená, že samičky sú oplodnené svojimi „bratmi“. Oplodnené samičky potom vylietajú z požerku cez závrtový otvor, ktorý vytvorila ich matka. Niektorí autori popisujú, že samce ostávajú v požerku, iní pozorovali, že môžu opustiť požerok a oplodnia samičky v susednom požerku. Ich akčný rádius je obmedzený, nakoľko samčekovia nelietajú. Oplodnené samičky vyhľadajú vhodný materiál pre vývin novej generácie a začínajú sa zavŕtavať do dreva.
Symptóm:
Poškodenie sa prejavuje najprv kôpkami bielych drvín, neskôr zo závrtového otvoru vychádza stlačený „valček“ drvín a trusu. Neskôr, najmä po dažďoch, vidíme len čierny závrtový otvor priemeru cca 1 mm. Poškodenie sa vyskytuje len na stresovaných stromoch, pňoch alebo vyťažených sortimentoch. Výskyt na strome je od konárov až po najhrubšie výrezy.
Čierne požerky. Foto: J. Galko
Drvinky zlepené do valčekov.
Foto: J. Galko
Hromadný nálet na odkôrnené
drevo. Foto: J. Galko
Nálet na guľatinu buka.
Foto: J. Galko
Ohrozené dreviny:
Je to polyfágny škodca a napáda listnaté aj ihličnaté dreviny (až 200 druhov). Na Slovensku môže pravdepodobne napadnúť väčšinu druhov hospodárskych drevín, podľa doterajších pozorovaní zo Slovenska najviac buk a dub.
Miesto poškodenia: Vetva, kmeň
Významnosť: Významný
Pôvod a rozšírenie:
Jeho prirodzený areál je vo východnej Ázii, odkiaľ sa rozšíril do USA a Európy. V USA bol prvý krát objavený v roku 1932 v New Yorku, odkiaľ sa rýchlo šíril do okolitých štátov. Momentálne sa nachádza približne v 30-tich štátoch USA a štyroch provinciách Kanady. Škodí tu na viacerých druhoch krov a drevín, avšak predovšetkým na orechu čiernom (Juglans nigra) a gaštane (Castanea mollissima). Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach a vyhovuje mu skôr temperátna zóna.
Prvý krát bol v Európe zaznamenaný v Nemecku pred vyše 60-timi rokmi, odkiaľ sa šíril do susedných krajín ako Švajčiarsko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Poľsko, Taliansko, Maďarsko, Česká Republika (2009), a nakoniec aj Slovensko v roku 2010. Vo väčšine týchto krajín má status škodcu a je predpoklad jeho ďalšieho šírenia do vhodných lokalít.
Ohrozené porasty a územia:
Momentálne zistený v listnatých a ihličnatých lesoch na západnom a strednom Slovensku do nadmorskej výšky cca 1000 m.
Monitoring drvinárika čierneho v roku 2017
V roku 2017 bolo z expedičných skladov (ES) a z výskumnej plochy Duchonka spracovaných približne 700 vzoriek hmyzu z lapačov. Cieľom bolo zistiť prítomnosť drvinárika čierneho. Zo vzoriek bolo získané celé spektrum bežných domácich druhov ambróziových chrobákov. Ďalej sa pokračovalo v zisťovaní výskytu drvinárika pomocou etanolových lapačov na rovnakých lokalitách ako v roku 2016 s cieľom porovnať výsledky z dvoch období, a to po miernej (2015/2016) a chladnej zime (2016/2017), v tomto prípade nedeštruktívnou metódou.
Cieľový druh, drvinárik čierny (Xylosandrus germanus), predstavoval zo skupiny ambróziových chrobákov z odchytov z ES v roku 2017 dominanciu početnosti 2,7% (3% v roku 2016) pri celkovej početnosti 60 odchytených jedincov. Miesta jeho nálezov sú znázornené na mape jeho rozšírenia z rokov 2016 a 2017. Na základe týchto výsledkov môžeme potvrdiť viacero nových nálezov drvinárika čierneho na Slovensku, keď bol odchytený na ES Ľubochňa, ES Ružomberok, ES Prešov, ES Bardejov, ES Nitrianske Pravno, ES Veľké Uherce, ES Muráň, ES Revúca, ES Rimavská Baňa, ES Betliar, ES Medzibrod, ES Smolenice, ES Topoľčianky, ES Bánovce nad Bebravou, ES Trenčianska Turná, ES Udavské, ES Vranov nad Topľou, ES Michalovce, ES Gbely, ES Diviaky a ES Žarnovica. V roku 2016 boli zaznamenané prvé nálezy drvinárika čierneho na východnom Slovensku, čo sa v roku 2017 potvrdilo ďalšími novými nálezmi (ES Michalovce ap.). Drvinárik čierny sa teda nachádza za oba roky výskumu už na 21 ES (v roku 2016 to bolo na15 ES) z celkových 58 ES (36%). Cenné údaje o rozšírení drvinárika čierneho sme zistili aj v rámci monitoringu lykožrúta severského, kde sa pri determinácii vzoriek zistil jeho výskyt na mnohých nových miestach Slovenska. Bolo teda potvrdené ďalšie výrazné rozšírenie tohto druhu na Slovensku. Pracovníci LOS evidovali smrekovú hmotu napadnutú drvinárikom čiernym až vo výške 1000 m n. m. Na výskumnej ploche Duchonka bol drvinárik čierny dokonca dominantný druh, keď sme ho odchytili v početnosti až 2692 jedincov, výrazne viac ako v minulom roku (1951 jedincov). Expedičné sklady sú výborným miestom pre monitoring drvinárika čierneho, pretože sa tu koncentruje hmota z daného okolia rôznych druhov drevín, v rôznej kvalite a v rôznom štádiu vylučovania primárnych atraktantov. Môže sa zdať, že odchytené množstvá drvinárika čierneho z ES sú veľmi malé v porovnaní napr. s výskumnou plochou Duchonka. Je to spôsobné tým, že na ES, kde ako je hore uvedené je obrovské množstvo drevnej hmoty, ktorá medzi inými látkami vylučuje aj rôzne druhy etanolov a tým mätie samičky drvinárika čierneho.
Mapa výskytu drvinárika čierneho na Slovensku v rokoch 2016 a 2017.
Prevencia:
Správne načasovanie skladovania cenných sortimentov v rizikových oblastiach (napr. v zime). V dobe výskytu škodcu preventívny postrek cenných sortimentov autorizovaným prípravkom.
Kontrola výskytu:
Pochôdzkou sa kontrolujú symptómy napadnutia. Lapače navnadené etanolovým odparníkom sú taktiež vhodnou formou kontroly výskytu tohto škodcu.
Obrana: Ak sú už samičky zavŕtané hlbšie v dreve, chemická obrana nie je účinná.
Kategória škodcu: Hmyz drevokazný
Zistený na Slovensku: Áno
Invázny druh: Áno
Podobné druhy:
Z domácich druhov je najpodobnejší drvinárik ovocný (Anisandrus dispar), ktorý je však výrazne väčší. Podobné poškodenie spôsobuje na listnatých drevinách aj drevokaz bukový (Trypodendron domestcus).
Literatúra:
Bruge H, 1995. Xylosandrus germanus (Blandford, 1894) (Belg. sp. nov.) (Coleoptera Scolytidae). Bulletin et Annales de la Société Royale Belge d’Entomologie, 131:s.249-264.
Carter W, 1973. Insects in relation to plant diseases. New York, USA: John Wiley & Sons, Inc.
Faccoli M, 2000. Bioecologia di coleotteri scolitidi Ips typographus (Linnaeus) e species di recente interesse per la selvicoltura italiana. III contributo. Reperti su specie di scolitidi nuove per il territorio italiano. Bollettino dell’ Istituto di Entomologia ‘Guido Grandi’ della Universita degli Studi di Bologna, 54: s.77-90.
Galko, J., 2013: First record of the ambrosia beetle, Xylosandrus germanus (Blandford, 1894) (Coleoptera: Curculionidae, Scolytinae) in Slovakia. Lesnícky časopis - Forestry Journal, 58(4):279.
Galko, J., Nikolov, Ch., Kimoto, T., Kunca, A., Gubka, A., Vakula, J., Zúbrik, M., Ostrihoň, M., 2014: Attraction of ambrosia beetles to ethanol baited traps in a Slovakian oak forest. Biologia, 69 (10): s.1376-1383.
Haase V, Topp W, Zach P, 1998. Eichen-Totholz im Wirtschaftswald als Lebensraum für xylobionte Insekten. Zeitschrift für Ökologie und Naturschutz, 7: s.137-153.
Maksymov JK, 1987. Erstmaliger Massenbefall des schwarzen Nutzholzborkenkäfer, Xylosandrus germanus Blandf. in der Schweiz. Schweizerische Zeitschrift für Forstwesen, 138: s.215-227.
Mokrzycki T, Hilczczański J, Borowski J, Cieślak R, Mazur A, Miłkowski M, Szołtys H, 2011. Faunistic review of Polish Platypodinae and Scolytinae (Coleoptera: Curcuiolonidae). Polish Journal of Entomology, 80:343-364.
Peer K, Taborsky M, 2005. Outbreeding depression, but no inbreeding depression in haplodiploid ambrosia beetles with regular sib mating. Evolution, 59: s.317-323.
Pennacchio F, Roversi PF, Francardi V, Gatti E, 2003. Xylosandrus crassiusculus (Motschulsky) a bark beetle new to Europe (Coleoptera Scolytidae), Redia 86: s.77-80
Stergulc F, Frigimelica G, Zandigiacomo P, Battisti A, 1999. Gravi deperimenti del noce comune in giovani impianti da legno in Friuli-Venezia Giulia. Sherwood-Foreste ed Alberi Oggi, 5(4): s.27-31.
Takagi K, Kaneko T, 1966. Biology of some scolytid ambrosia beetles attacking tea plants. V. Chromosome numbers and sex determination of the tea root borer, Xyleborus germanus Blanford [sic] (Coleoptera: Scolytidae). Applied Entomology and Zoology, 1: s.29-31.
Weber BC, McPherson JE, 1983, b. World list of host plants of Xylosandrus germanus (Blandford) (Coleoptera: Scolytidae). The Coleopterists Bulletin, 37: s.114-134.
Wood SL, Bright DE, 1992. A Catalog of Scolytidae and Platypodidae (Coleoptera), Part 2: Taxonomic Index Volume A. Great Basin Naturalist Memoirs, 13: s.1-833.
