Thaumetopoea pityocampa
Priadkovček
Thaumetopoea pityocampa
Popis druhu:
Imágo je stredne veľký, čierno sivý motýľ. Samica má v rozpätí krídiel asi 35 – 50 mm. Samce sú o niečo menšie. Husto ochlpené húsenice žijú na viacerých drevinách, pričom uprednostňujú borovicu a céder. Žijú na Pinus nigra, Pinus sylvestris, Pinus pinaster, Pinus pinea, Pinus canariensis, Pinus halepensis, Cedrus atlantica a Larix decidua. Obidva druhy našich hospodársky najvýznamnejších druhov borovíc, borovica sosna aj borovica čierna patria medzi hostiteľov tohto druhu.
Bionómia – infekčný cyklus:
Má podobnú bionómiu ako jeho aj na Slovensku sa vyskytujúci príbuzný priadkovček dubový (Thaumetopoea processionea) škodiaci na duboch. Vo väčšine ekologických podmienok kde Thaumetopoea pityocampa žije, lietajú imága v júli. Motýle dobre lietajú a tak môžu zaletieť aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a areál svojho rozšírenia rýchlo zväčšovať. Samica Thaumetopoea pityocampa kladie vajíčka na ihlice borovíc. V znáške sa nachádza do 300 vajíčok. Z vajíčok sa liahnu húsenice. Tie sú husto ochlpené, v dospelosti veľké 4,0 – 4,5 cm. Najskôr žijú spoločne v pradivovom vaku, ktorý spriadajú na vetvičke borovice. Vo vaku sa zachytáva ich trus a zbytky ihlíc. Kým sú mladé, často sa presúvajú z vetvy na vetvu a zakaždým si stavajú nový vak. Keď nedosiahnu 4 – 5 instar, vytvoria si stále hniezdo, ktoré už potom nemenia. Vyskytujú sa počas celého vývoja spoločne v blízkosti hniezda. Na strome býva obyčajne viac hniezd. V závislosti na klimatických podmienkach sa kuklia na jeseň alebo prezimujú v hniezde a kuklia až na jar. Sú známe tým, že dospelé húsenice tesne pred kuklením opúšťajú hniezdo a v dlhej procesii hľadajú vhodné miesto na kuklenie. Môže ich byť aj viac ako 100 a vedie ich obyčajne budúca samica. Prednou a zadnou časťou sa navzájom dotýkajú. Kuklia sa plytko v zemi.
Húsenice Thaumetopoea pityocampa sú pre človeka veľmi nebezpečné. Ich krehké chĺpky sa ľahko lámu a po zabodnutí do pokožky vyvolávajú silné alergické reakcie.
Symptóm:
Príčinou poškodenia je žer lariev v korune borovice. Na strome sú viditeľné pradivové hniezda rozličnej veľkosti s množstvom trusu zachyteného v pradive. Prítomné sú chlpaté húsenice na ihliciach žijúce spoločne. Pri premnožení dochádza k defoliácií korún. Ihlice sú skonzumované až ku pošve. V starších porastoch následkom defoliácie dochádza k odumieraniu celých vetiev alebo častí korún. Defoliácia môže znižovať ročný prírastok napadnutých stromov až o 60 % a zároveň sa znižuje aj ich vitalita. Oslabené stromy potom hynú buď ako priamy následok defoliácie alebo hynú po napadnutí podkôrneho hmyzu.
 |
 |
 |
 |
|
Hniezdo s húsenicami na vetve. Foto: M. Zúbrik.
|
Thaumetopoea pityocampa. Foto: J. Vakula.
|
Hniezdo s húsenicami na vetve. Foto: M. Zúbrik.
|
Húsenice na ceste za potravou. Foto: M. Zúbrik.
|
Miesto poškodenia: Vetvy, listy, ihlice.
Významnosť: Veľmi významný.
Pôvod a rozšírenie:
Vyskytuje sa bežne v borovicových lesoch južnej Európy a severnej Afriky. Jedná sa o druh, ktorý sa postupne rozširuje z juhu v súvislosti so zmenami klímy. Je už známy napríklad z okolia Viedne. Žije v Albánsku, Chorvátsku, Rakúsku, Bulharsku, Francúzku, Grécku, Maďarsku, Taliansku a v krajinách severnej Afriky. Otepľovanie klímy umožní druhu rozšíriť svoj areál do severnejších častí Európy. Na Slovensku zatiaľ nebol zistený.
Ohrozené porasty a územia:
Motýľ patrí k veľmi nebezpečným škodcom borovicových lesov južnej Európy. Preferuje teplomilné druhy borovíc ale dokáže žiť aj na našich druhoch borovíc – borovice čiernej a borovici sosne. Tento druh zatiaľ na Slovensku nežije ale je známy z Rakúska a Maďarska. Ak bude naďalej pokračovať trend otepľovania klímy, bude naďalej trvať riziko, že sa tento druh dostane aj na naše územie. Najviac ohrozeným regiónom je oblasť Záhoria, kde rastú rozsiahle monokultúry borovicových lesov a kde by škodca našiel v prípade výskytu vhodné podmienky. Ohrozené sú však aj všetky ostatné porasty borovíc a limitujúcim bude zrejme len schopnosť húseníc prežiť našu zimu.
Následkom jeho pôsobenia môžu hynúť celé porasty.
Kontrola výskytu:
Kontrolu možno vykonávať zisťovaním „hniezd“ na vetvách stromov. Kritické čísla resp. počty nie sú známe.
Prevencia:
-
Obrana:
V prípade jednotlivého výskytu v záhradách alebo parkoch má význam mechanická likvidácia hniezd s húsenicami. Tieto treba opatrene zo stromu zrezať a spáliť. Veľký pozor treba dať na to aby nedošlo ku styku húseníc s pokožkou človeka. Húsenice môžu vyvolávať veľmi silné alergické reakcie. V prípade výskytu v lesných porastoch je nutné pristúpiť k ošetreniu stromov insekticídnymi prípravkami. Z prípravkov je vhodné použiť biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Prípravok je potrebné aplikovať na najmladšie instary húseníc, čo môže byť obyčajne niekedy koncom júla alebo v auguste.
Kategória škodcu: Hmyz.
Zistený na Slovensku: Nie.
Invázny druh: Áno.
Podobné druhy:
Na Slovensku sa vyskytujúci príbuzný priadkovček dubový (Thaumetopoea processionea) škodiaci na duboch.
Vaky na strome poškodenom žerom húseníc. Foto: M. Zúbrik.
Porasty poškodené žerom húseníc. Foto: M. Zúbrik.
