Mycosphaerella dearnessii M. E. Barr (anamorfné štádium- Lecanostica acicola)
Popis druhu:
„Hnedá sypavka borovíc“ spôsobuje podobné ochorenie asimilačných orgánov borovíc ako Mycosphaerella pini. Patogén bol k nám zavlečený v polovici 90. rokov 20. storočia. Jej anamorfným štádiom je huba Lecanostica acicola (Thümen) H . Sydow. Pohlavné štádium (teleomorfa) huby Mycosphaerella dearnasii Rost. in Munk, sa v našich podmienkach však vytvára len zriedka. Odlíšenie jednotlivých sypaviek je možné najmä prostredníctvom rozdielnych konídií. Konídie M. dearnessii sú zavalitejšie, jemne kosákovito zahnuté, široké 2 – 4,5 mikrometra. Povrch konídie je mierne hrboľatý. Jedná sa o nebezpečného pôvodcu ochorenia asimilačných orgánov ihličnatých drevín.
Prvými príznakmi sú bledožlté až hnedé škvrny, ktoré pripomínajú ranky po cicaní hmyzom. V novembri sú infikované ihlice už hnedé a do konca decembra sa na zhnednutých ihliciach vytvárajú tehlovočervené škvrny až priečne pruhy (odtiaľ názov ochorenia „hnedá sypavka borovíc).
Bionómia – infekčný cyklus:
K infekcií ihlíc dochádza od začiatku mája do konca septembra. K prenosu môže dochádzať prostredníctvom dažďových kvapiek, hmly a vetra.
Najviditeľnejšie príznaky napadnutia sú v máji a júni, kedy sa na minuloročných infikovaných ihliciach tvoria bradavičnaté útvary, pod ktorými sa vyvíjajú acervuly (plodničky imperfektného štádia). Následne sa z nich uvoľňujú konídie, ktoré cez prieduchy infikujú ďalšie ihlice. Infekcia je čiastočne obmedzená, nakoľko acervuly dozrievajú koncom augusta a k uvoľňovaniu konídií dochádza následne v septembri.
Pyknidy sú čierne hrudky prerážajúce epidermis pričom od jari sa v nich tvoria konídie. Vývojový cyklus sa znovu obnovuje až začiatkom budúceho roka, kedy po prezimovaní rozmnožovacích útvarov dochádza za priaznivých klimatických podmienok, najmä dostatku zrážok a teplote vzduchu 18 až 25 °C, k uvoľňovaniu konídií.
Symptóm:
Medzi prvotné príznaky napadnutia patria viditeľné svetlé až svetložlté živicou naliate škvrny na ihliciach, ktoré sa neskôr sfarbujú do tmavo hneda. Príznaky ochorenia sa prejavujú prítomnosťou hnedých priečnych škvŕn so žltým lemovaním. Na odumretých ihliciach dochádza k tvorbe olivovohnedých až tmavozelených subepidermálnych stomatických acervul. Následne infikované ihlice hnednú, usychajú a opadávajú, najmä od vrcholov výhonov. Pri opakovanom výskyte sypavky v priebehu niekoľkých rokov môže dôjsť aj k odumretiu celých stromov.
Konídie huby. Foto: H. Ivanová
Konídie huby. Foto: H. Ivanová
Napadnuté ihlice borovice lesnej hubou Lecanosticta acicola v oblasti Starej Lesnej. Foto:
K. Pastirčáková
Detail napadnutej ihlice borovice lesnej a konídie anamorfného štádia Lecanosticta acicola. Foto: K. Pastirčáková
Ohrozené dreviny:
Ohrozené sú všetky druhy Pinus spp. V našich podmienkach aj borovica lesná, borovica horská. V literatúre sa udáva aj výskyt na Picea glauca, Picea omorica.
Miesto poškodenia: Poškodzované sú asimilačné orgány.
Významnosť: Veľmi významný
Pôvod a rozšírenie:
Podobne ako Mycosphaerella pini aj tento patogén pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ bol rozšírený na ostatné kontinenty. V Európe je rozšírený v oblasti Grécka, Francúzska, Nemecka, Švajčiarska, Maďarska, Slovinska, Chorvátska, Macedónska a pod. Na Slovenku bol doposiaľ zaznamenaný výskyt v oblasti Nitry (Chrenová, Zobor), anamorfné štádium Lecanostica acicola (Thümen) H. Sydow. v oblasti Kyneku (okres Nitra), Starej Lesnej (okres Kežmarok), Kuková (okres Svidník). Na Slovenku bol doposiaľ zaznamenaný výskyt v oblasti Nitry (Chrenová, Zobor), v roku 2017 sa zaznamenal ďalší výskyt v oblasti Rimavskej Soboty (informácia ÚKSUP). Anamorfné štádium Lecanostica acicola bolo laboratórne potvrdené v oblasti Kyneku (okres Nitra), Starej Lesnej (okres Kežmarok), Kuková (okres Svidník).
Ohrozené porasty a územia:
V rámci Slovenska je ohrozené celé územie nielen lesné porasty, ale aj zeleň v mestskom prostredí Slovenska. Uvedený druh môže infikovať prakticky všetky druhy borovíc, taktiež sa jej výskyt zaznamenal aj na smrekoch Picea omorica, P. glauca. Potencionálne sú ohrozené najmä monokultúry borovíc na území celého Slovenska.
Prevencia:
Zastavenie rozširovania sadeníc s viditeľnými príznakmi napadnutia, prítomnosť hnedých pásikov a čiernych bodiek na ihliciach. Dodržiavanie dostatočných rozostupov pri výsadbe, odstraňovanie buriny, aby nedochádzalo k vytváraniu priaznivých vlhkostných pomerov, vhodných pre tvorbu konídií.
Kontrola výskytu:
Priebežne kontrolovať prítomnosť príznakov uvedených v predchádzajúcom texte. Najviac ohrozené sú lesné škôlky, nové výsadby a porasty borovíc do 20 rokov.
Obrana:
Obranné metódy sa využívajú najmä v lesných škôlkach, vo výsadbách a plantážach vianočných stromčekov. Voči ochoreniu je možné aplikovať systémové aj kontaktné fungicídne prípravky. Postreky je potrebné vykonávať od začiatku vegetačného obdobia (apríl, máj) až do jesene. Aplikácie fungicídnych prípravkov je potrebné v závislosti od klimatických podmienok opakovať v 2 – 3 týždňových intervaloch. Dôležitá je taktiež prevencia, dodržiavať karanténne predpisy, vysádzať iba sadenice bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov.
Kategória škodcu: Huba- patogén
Zistený na Slovensku : Áno
Invázny druh: Áno
Podobné druhy:
Podobné príznaky spôsobujú v našich podmienkach na boroviciach aj druhy rodu Lophodermium. Jedným z identifikačných znakov je prítomnosť hnedého pásika na ihliciach pri napadnutí hubou Mycosphaerella dearnessii M. E. Barr
Mapa výskytu: Hnedá sypavka borovíc
Literatúra:
Bednářová, M., Palovčíková, D., Jankovský, L., 2006: The host spectrum of Dothistroma needle blight Mycosphaerella pini E. Rostrup – new hosts of Dothistroma needle blight observed in the Czech Republic. Journal of Forest Science 52: s. 30–36.
Butin, H., Richter, J., 1983: Dothistroma need le blight: a new pine disease in the FRG.
Nachrichtenblatt des Deutschen Pflanzenschutzdienstes 35, s. 129-131.
Gibson, I.A.S. (1979) Diseases of forest trees widely planted as exotics in the tropics and southern hemisphere. Part II. The genus Pinus. Commonwealth Forestry Institute and Commonwealth Mycological Institute, Oxford and Kew, UK.
Gong, X.D.; Liang, Z.C. (1988) The resistance of slash pine to brown spot needle blight. Journal of South China Agricultural University9, s. 54-59.
IMI (1994).
Chandelier, P., Lai-aurie, C; Maugari,F., 1994: Decouverte en France de Myeospbaerella dearnessii sur Pinus attenuata x radiata. C.R. Acad. Agric. Fr. 80, s. 103-108.
Ivanová, H., Bernadovičová, S., 2010: Druhová diverzita mikroskopických húb borovice čiernej rastúcej v urbanizovanom prostredí Nitry. In: Juhásová, G., Adamčíková, K., Kobza, M., Ondrušková, E. (eds.): Dreviny vo verejnej zeleni 2010 : Recenzovaný zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou, 22. - 23. 6. 2010 Banská Bystrica. Nitra, Ústav ekológie lesa SAV, Pobočka biológie drevín Nitra. 2010, s. 80-87. ISBN 978-80-89408-08-5.
Jankovský, L., Palovčíková, D., 2000: Karanténní sypavky Mycosphaerella pini E. Rostrup a M. dearnessii M.E. Barr v České republice. Lesnická práce. 79, (8), p. s. 370 – 372.
Jankovský, L., Palovčíková, D., 2003: Chrádnutí borovice černé na Moravě a ve Slezku. Lesnická práce, 82,(3), p. s. 24 – 26.
Jankovský, L., Palovčíková, D., Tomšovský, M., 2009: Brown spot nedele blight associated with Mycosphaerella dearnessi occurs on Pinus rotundata ina the Czech Republic. Plant Pathology, 2, p. s. 398.
Kais, A.G., 1971: Dispersal of Scirrhia acicola spores in southern Mississippi. Plant Disease
Reporter 55, s. 309-311.
Kais, A., Cordell, C., Affeltranger, C., 1986: Benomyl root treatment controls brown-spot disease on longleaf pine in the southern United States. Forest Science 32, s. 506-511.
Kapitola, P., Růžička, T., Kroutil, P., 2011: Karanténní škodlivé organismy na lesních dřevinách. Státní rostlinolékažská správa Praha. 63 pp.
Karadzić, D., 1989: Scirrhia pini. Life cycle of the fungus in plantations of Pinus nigra in Serbia. European Journal of Forest Pathology 19: s. 231–236.
Kunca, A., Foffová, E., 2000: Ohrozenie porastov borovice čiernej fytokaranténnym patogénom Dothistroma septopora (Dorog). Morelet. In: Aktuálne problémy v ochrane lesa 2000, zborník z referátov z celoslovenského seminára, 17.–18. apríla 2000 v Banskej Štiavnici, Zvolen, LVÚ Zvolen, s. 136–139.
La Porta N, Capretti P, 2000: Mycosphaerella dearnessii, a needle-cast pathogen on mountain pine (Pinus mugo) in Italy. Plant Disease, 84. p. s. 922.
Petrak, F., 1961: Die Lecanosticta Krankheit der Föhren in Österreich. Sydowia 15: s. 252–256.
Zúbrik, M., Kunca, A., Turčani, M., Vakula, J., Leontovyč, R., 2006: Invasive and quarantine pests in forests in Slovakia. OEPP/EPPO Bulletin 36: s. 402–408.
