Hyphantria cunea
Spriadač americký
Hyphantria cunea
Popis druhu:
Rozpätie krídel tohto snehovo-bieleho motýlika je 25 – 35 mm. Samička je biela, predné krídla sú u samčeka pokryté nepravidelnými tmavými škvrnkami. Húsenice sú ochlpené, tmavo sfarbené s radmi čiernych a pomarančových bradavičiek. Dorastajú do dĺžky 30 – 45 mm.
Bionómia – infekčný cyklus:
Motýľ má dve generácie za rok. Prvá sa rojí v apríli až máji, druhá v auguste a septembri. Po kopulácii samička znáša vajíčka na listy stromov a prikrýva ich chĺpkami z análneho článku bruška. Malé húseničky sa liahnu v máji o 7 – 10 dní. Rýchlo rastú a zapriadajú do pavučinových vlákien celé vetvy a konáre. Najskôr žijú spoločne v pavučinových hniezdach, neskôr sa rozliezajú a žijú jednotlivo. Kuklia sa v trhlinách kôry, často pohromade. Kukly druhej generácie prezimujú.
Symptóm:
V korunách stromov sa nachádzajú pavučinové hniezda plné húseníc. Na jednom strome sa nachádza viacero hniezd, ktoré sa pri silnom premnožení spájajú a doslova obaľujú pavučinovými vláknami celé konáre a časti korún. Listy sú najskôr skeletované a neskôr obžrané tak, že silnejšie žilky zostávajú nedotknuté. Ekonomické škody, ktoré spôsobuje tento druh defoliáciou, nie sú zvyčajne v lesných porastoch dramatické.
 |
 |
 |
 |
|
Hyphantria cunea. Foto: M. Zúbrik.
|
Hyphantria cunea. Foto: M. Zúbrik.
|
Vajíčka na liste. Foto: M. Zúbrik.
|
Húsenice. Foto: M. Zúbrik.
|
Literatúra uvádza, že húsenice tohto škodcu sú schopné konzumovať listy okolo 100 – 120 rôznych druhov stromov, krov a bylín. Na našom území uprednostňujú morušu (Morus spp.), javor jaseňolistý (Acer negundo), bazu (Sambucus spp.), orech (Juglans spp.), topoľ (Populus spp.), ovocné stromy a niektoré byliny (napr. lopúch – Arctium).
Miesto poškodenia: Listy, ihlice.
Významnosť: Významný.
Pôvod a rozšírenie:
Druh bol pôvodne rozšírený v južných častiach Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v relatívne nedávnej minulosti, okolo roku 1940. Najprv sa objavil pri Budapešti, kam sa dostal pravdepodobne zásielkou tovaru. Odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Maďarska, neskôr do Juhoslávie (1948), Rakúska (1951) a Ukrajiny (1952). Na Slovensko sa dostal pravdepodobne v rokoch 1946 – 1948. Najprv sa objavil v okolí Komárna asi v rokoch 1946 – 1947. Odtiaľ sa v ďalšom období šíril i na ostatné územie. V rokoch 1951 a 1952 jeho areál rozšírenia na Slovensku gradoval, pričom škodca sa vyskytoval až v Považskej Bystrici a Žiline, ďalej v okolí Detvy a na východe v okolí Vranova nad Topľou. Po gradácii v rokoch 1951 – 1952 jeho aktivita postupne klesala a areál rozšírenia sa zužoval. V rokoch 1955 – 1957 sa už tento škodca vyskytoval iba v najteplejších oblastiach južného a východného Slovenska, ale ešte stále spôsoboval defoliácie. Druh sa v posledných desaťročiach objavoval veľmi vzácne a nebolo možné sa s ním bežne stretnúť. V roku 1998 bol pozorovaný v rôznych častiach južného Slovenska, medzi Levicami a Nitrou v okolí Kalnej nad Hronom, ďalej Nových Zámkov, Šurian, Vrábeľ, Dunajskej Stredy, Gabčíkova, Komárna, Štúrova, Veľkého Krtíša a na mnohých ďalších miestach. Rovnako tomu bolo aj v roku 1999.
Ohrozené porasty a územia:
Poškodenie by mohlo byť viazané najmä na okraje porastov. Vzhľadom na vysokú svetlomilnosť húseníc tieto v lese škodia málo (vyhýbajú sa porastom) a uprednostňujú parky, mestskú zeleň a stromoradia.
Prevencia:
Prevenciu komplikuje izolovaný výskyt škodcu a u nás máme s ňou málo skúseností. Na malých plochách, napr. v záhradách, by mohlo byť účinné zostrihávanie a pálenie hniezd spolu s mladými húsenicami.
Kontrola výskytu:
Najlepším spôsobom kontroly je zisťovanie prítomnosti hniezd, resp. ich počítanie na napadnutých stromoch. Presné kritické čísla nie sú známe.
Obrana:
Obranu komplikuje izolovaný výskyt škodcu a u nás máme s ňou málo skúseností. Na malých plochách, napr. v záhradách, by mohlo byť účinné zostrihávanie a pálenie hniezd spolu s mladými húsenicami. Z insekticídnych prípravkov prichádzajú do úvahy prípravky zo skupiny syntetických pyretroidov alebo inhibítory tvorby chitínu a tiež biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Najvhodnejším obdobím pre zásah sú najmladšie štádiá húseníc, tesne po vyliahnutí, a pred tým, ako si húsenice zapradú silné hniezda. Časovo toto obdobie spadá do prvej polovice mája, resp. konca júla a začiatku augusta.
Kategória škodcu: Hmyz.
Zistený na Slovensku: Áno.
Invázny druh: Áno.
Podobné druhy:
Podobné poškodenie spôsobuje mníška zlatorítka (Euproctis chrysorrhoea). Rojí sa koncom júna a v júli. Jej húsenice skeletujú spodnú stranu listov. Koncom leta spriadajú niekoľko listov, medzi ktorými prezimujú a na jar pokračujú v žere. Nikdy si nevytvárajú také veľké pradivové vaky ako húsenice spriadača amerického. Na 9., 10. a 11. článku majú pomarančové bradavice.
