Lienka východná (Coleoptera, Coccinellidae) je dravý chrobák pôvodom z východnej Ázie. Za účelom biologického boja proti fytofágnemu hmyzu, najmä voškám, bola cielene introdukovaná na viacerých kontinentoch vrátane Európy (Nedvěd 2014). Pozitívom je, že v rôznych typoch ekosystémov a habitátov sa osvedčila ako úspešný afidofág, nielen na drevinách, ktoré preferuje. Na strane druhej sa z nej v mnohých územiach a lokalitách stal nežiaduci kolonizátor vo vysokej početnosti zimujúci v ľudských obydliach a spôsobujúci ich obyvateľom „nepohodu“ produkciou obranných látok a príležitostným hryzením. V sadoch ohrýza ovocie, vo viniciach poškodzuje hrozno a znižuje kvalitu vína (Gabel 2015). Ako potenciálne významný sa ukazuje predačný tlak tejto lienky na viaceré druhy hmyzu, medzi inými aj na pôvodné druhy lienok (Kenis et al. 2010).
Samičky lienky východnej kladú žltooranžové oválne vajíčka usporiadané v zhlukoch husto vedľa seba. Nakoľko vajíčka lienok rôznych druhov sú si navzájom veľmi podobné, nemožno podľa nich určiť, či patria lienke východnej alebo inému veľkosťou porovnateľnému druhu.
Podstatne lepšie možnosti determinácie poskytujú larvy. U prvého a druhého instaru sú pomerne homogénne tmavé – šedočierne, s dvoj- až trojhrotovými tŕňovitými výbežkami na hrudi a zadnej časti tela. Larvy druhého instaru majú pár žltkastých bodiek na prvom brušnom článku. Larvy tretieho instaru charakterizujú oranžové rady výbežkov na 1. až 5. brušnom článku. Larvy štvrtého instaru majú oranžovú aj kutikulu okolo týchto výbežkov a tiež žltooranžové prostredné výbežky na 1., 4. a 5. článku.
Kukla (5 – 7 mm) je múmiová (pupa obtecta), oranžová s veľkostne premenlivými čiernymi škvrnami (ich veľkosť sa mení podľa teploty vývinu larvy – termický melanizmus), koncom fixovaná k podkladu. Od iných druhov lienok sa odlišuje podľa výrastkov na zvyškoch larvovej zvlečky (Nedvěd 2014).
Imága inváznej populácie lienky východnej v Európe majú na zadnej časti kroviek dobre viditeľnú priečnu lištu. Tá odlišuje tento druh lienky od väčšiny našich druhov lienok s absenciou tejto lišty (Nedvěd 2014). Veľkosť imág (dĺžka tela) je často nad 5 mm (veľký druh), čo upresňujú aj naše merania: samičky – dĺžka tela 6,0-7,5 mm (medián 6,8 mm), šírka tela 4,7-5,9 mm (medián 5,4 mm, n = 38), samčeky – dĺžka tela 5,8-7,0 mm (medián 6,5 mm), šírka tela 4,1-5,9 mm (medián 5,1 mm, n = 34) (Zach nepublikované dáta). Samičky sú teda o málo väčšie ako samčeky, no medzi pohlaviami je značný prekryv vo veľkosti tela. Imága lienky východnej v strednej Európe sú najčastejšie reprezentované tromi farebnými formami ľahko odlíšiteľnými sfarbením kroviek: (1) vysoko prevládajúca f. succinea (až približne 90 % všetkých jedincov) so žltými až červenými (červeno-oranžovými) krovkami a premenlivým počtom – 0 až 19 tmavých škvŕn; (2) melanická f. spectabilis s čiernymi krovkami a štyrmi červenými škvrnami a (3) melanická f. conspicua s čiernym sfarbením kroviek a dvomi červenými škvrnami. Okrem uvedených foriem bol na Slovensku vzácne zdokumentovaný výskyt formy axyridis a ešte vzácnejšie aj formy equicolor (S. Viglášová, nepublikované údaje). Obe posledne menované formy sú veľmi vzácne aj v Českej republike (Nedvěd 2014).
Bionómia – infekčný cyklus:
Lienky v strednej Európe zimujú v štádiu imága, často vo veľkých agregáciách (Honěk 1989). To platí aj o lienke východnej (Zach et al. 2013). Agregácie zimujúcich jedincov tejto lienky sú nachádzané najčastejšie v antropogénnych habitátoch, väčšinou v budovách a rôznych objektoch vytvorených človekom (napr. strieškou krytá studnička – 846 jedincov – D. Jurina, nevyužívaný priestor pre urnu na cintoríne – 58 jedincov – P. Zach a pod.). Menej často dokumentované sú zimovania lienky východnej v prírodných habitátoch, napríklad v hromadách skál prikrytých suchou trávou (Panigaj et al. 2014). Prenikanie lienky východnej do obydlí a k človeku sa často považuje za nežiaduce (Koch a Galvan 2008). Preto sú zhluky jedincov tejto lienky z ľudských obydlí často odstraňované. Napríklad v kúpeľoch na Sliači v rokoch 2011 a 2012 boli evidované viaceré sťažnosti na lienku východnú počas jej októbrovej migrácie do budov (P. Zach, nepublikované údaje). Európske populácie lienky východnej majú slabú diapauzu (Raak-van den Berg et al. 2012). Jedince zimujúce v teplých budovách opúšťajú agregácie už v januári až marci, v dôsledku nedostatku potravy hladujú a predčasne hynú (M. Mikuš, O. Nedvěd, P. Zach). Agregácie lienky v antropogénnych objektoch s chladnou mikroklímou sú vzhľadom na umelé odstraňovanie a mortalitu stabilnejšie ako zhluky vo vykurovaných objektoch (Raak-van den Berg et al. 2012; O. Nedvěd, P. Zach – nepublikované dáta).
Lienka východná opúšťa zimoviská v závislosti na teplote vzduchu v marci až apríli. Vyznačuje sa vysokou fekunditou a dlho pretrvávajúcou fertilitou, tak jediná oplodnená samička kladúca vajíčka v zhlukoch po 20 až 80 kusov (Nedvěd 2014) môže založiť novú veľkú kolóniu aj bez prístupu samčeka (Awad et al. 2013). Na Slovensku má dve, v teplejších polohách sú možné tri generácie.
Hlavným spôsobom šírenia sa lienky východnej je let (imága vynikajúco lietajú). Aktívne šírenie sa lienky podporuje vietor a vzdušné prúdy. Jej rýchlemu prenikaniu do nových území značne napomáha transport v dopravných prostriedkoch, často na veľké vzdialenosti a v krátkom čase (Panigaj et al. 2014).
Larva lienky východnej a vošky druhu
Eucallipterus tiliae L. Foto: P. Zach
Kukla lienky východnej
na smreku. Foto: P. Zach
Detail imág lienky východnej,
forma succinea. Foto: P. Zach
Symptóm:
Lienka východná sa vyskytuje v korunách stromov a na kríkoch, často na listoch, kde nachádza vhodnú potravu. Najčastejšie ju možno nájsť na listoch pri odpočinku alebo pohybe za potravou, bez symptómov poškodenia hostiteľskej rastliny. Na strapcoch hrozna možno pozorovať stopy po hryzení lienkou, avšak bez pozorovania lienky priamo pri žere je toto poškodenie sotva možné prisúdiť práve činnosti tohto druhu. Navyše, lienka často konzumuje hrozno primárne mechanicky poškodené inými faktormi.
Ohrozené dreviny:
Lienka východná ako generalista nemá vyhranenú preferenciu k jednotlivým druhom drevín a žiadny z nich neohrozuje. Ako predátor závisí na vhodnej koristi prítomnej na drevinách. Možno ju preto nájsť na stromoch a kroch s hojným výskytom najmä vošiek a červcov, ale aj húseníc motýľov a lariev autochtónnych druhov lienok, ktoré efektívne loví. Najčastejšie sa vyskytuje na listnatých drevinách, charakteristicky napríklad na lipách (Tilia cordata) a javoroch (Acer platanoides, Acer pseudoplatanus), z ihličnatých drevín hlavne na nížinných boroviciach (Pinus sylvestris). Už 5 rokov po preniknutí na Slovensko sa dominancia abundancie lienky východnej v spoločenstvách lienok na lipách v ôsmich mestách na západo-východnom tranzekte Bratislava-Michalovce pohybovala od 47,9 (Levice) do 92,2 % (Michalovce) s mediánom 72 % (Panigaj et al. 2014). Lienka východná je častá aj na drevinách v ovocných sadoch (Nedvěd 2014).
Miesto poškodenia:
Lienka východná lesné dreviny nepoškodzuje. Výnimku predstavuje jej žer na bobuliach hrozna, ktorý je však málo významný v porovnaní s kontamináciou spracovaných strapcov hrozna a konečného produktu – vína (Gabel 2015).
Významnosť: Významný
Vplyv lienky východnej na dreviny nie je priamy, ale sprostredkovaný cez vplyv napríklad na jej hlavnú korisť – vošky (dôležití škodcovia drevín) alebo cez vplyv na prirodzených nepriateľov vošiek ako napríklad larvy lienok (prirodzený bioregulačný komplex). Lienka východná (larva a imágo) efektívne loví vošky, čím je pre život drevín, lesa, ovocných sadov a parkov prospešná (Nedvěd 2014). Jej larvy však úspešne lovia a konzumujú aj larvy viacerých domácich druhov afidofágnych lienok a ďalšie bezstavovce. To môže lokálne znižovať efektivitu prirodzeného bioregulačného komplexu a ovplyvňovať diverzitu spoločenstiev hmyzu na drevinách, najmä pri hojnom výskyte lienky. Funkčný význam lienky východnej na v rôznych habitátoch v oblasti jej invázneho výskytu je predmetom osobitného štúdia v mnohých krajinách.
Pôvod a rozšírenie:
Lienka východná je prirodzene rozšírená vo východnej a strednej Ázii, od Japonska, Kórei, Číny, Mongolska, cez ruskú časť ďalekého východu (Sibír) po východný Kazachstan (Brown et al. 2008). Od roku 1916 bola zámerne viackrát introdukovaná do Severnej Ameriky za účelom biologickej kontroly vošiek a červcov (Gordon 1985), no jej reprodukcia vo voľnej prírode sa tam dokumentovala až v roku 1988 (Koch et al. 2006). Počiatočné introdukcie lienky do Európy, konkrétne z oblasti Sibíri na Ukrajinu, neboli úspešné (Kuznetsov 1987). Prvú zámernú introdukciu lienky do západnej Európy (z Číny do južného Francúzska) v roku 1982 nasledovala aklimatizácia druhu do konca roka 1991 (Coutanceau 2006). V hraničnom území medzi Belgickom a Holandskom (zdrojová oblasť šírenia sa druhu v Európe) sa lienka zaznamenala okolo roku 2002. Je známe, že jej európska populácia pochádza z hybridov s invazívnou populáciou nezámerne introdukovanou z východnej časti Severnej Ameriky (Lombaert et al. 2010). Do roku 2006 sa lienka východná zistila vo všetkých oblastiach Belgicka a v západnej časti Nemecka; od roku 2006 už bola častá i v strednej časti východného Nemecka (Brown et al. 2008). Šírenie sa lienky ďalej smerom na východ dokumentovali jej nálezy v Poľsku v roku 2006 (Przewozny et al. 2007, Ceryngier 2008). V rovnakom čase (2006) bola zistená v Rakúsku (Rabitsch a Schuh 2006) a Českej republike (Brown et al. 2008, Špryňar 2008). V Českej republike sa do konca roka 2009 potvrdil jej výskyt na väčšine územia (Nedvěd 2009). Do Maďarska prenikla v roku 2008 (Merkl 2008). V tom istom roku (2008) sa prvýkrát zaznamenala aj na Slovensku (Majzlan 2008, Brown et al. 2011, Zach et al. 2013), kde sa počas piatich rokov udomácnila na väčšine územia (Panigaj et al. 2014). Do konca roka 2009 bola zistená aj na Ukrajine a v Rumunsku (Nekrasova a Tytar 2009, Marko a Pozsgai 2009). Jej šírenie smerom na východ (k pôvodným populáciám) pokračuje.
Súčasné rozšírenie lienky východnej na Slovensku charakterizuje výskyt prevažne v nižších a stredných polohách od 100 do 400 m n.m., výskyt nad 700 m n.m. je menej častý až zriedkavý (Panigaj et al. 2014), no nie prekvapivý. Hoci lienka je široko rozšírená, o jej výskyte, najmä v horských územiach, je len málo údajov – napríklad z vysokohorských smrečín a lúk Poľany (1306 m n.m.) v roku 2015 (J. Kulfan, O. Nedvěd, S. Viglášová, P, Zach, M. Zapletal – nepublikované dáta). Vzhľadom na vynikajúcu mobilitu imág možno ju očakávať aj na vysokých horských hrebeňoch, najmä v teplých letných dňoch s vhodnou termikou.
Lienka východná má optimum výskytu v listnatých lesoch nížin a pahorkatín (napríklad dubové, hrabové, lužné a nížinné borovicové lesy). Charakteristicky sa vyskytuje v mestských parkoch, záhradách s ovocnými stromami (jablone, broskyne, slivky) a vo vinohradoch. Osobitne priaznivé podmienky pre jej výskyt poskytujú urbánne biotopy, konkrétne mestské sídla a vidiecka krajina s drevinami. Častá je v ruderálnych biotopoch s hojným výskytom žihľavy (Urtica dioica) a v porastoch trsti obyčajnej (Phragmites australis), kde počas presunov v otvorenej poľnohospodárskej krajine sezónne nachádza dostatok vošiek.
Párenie lienky východnej (forma
succinea) na trnke. Foto: P. Zach
Lienka východná, melanická forma
spectabilis. Foto: P. Zach
Ohrozené porasty a územia:
Lesné porasty plnia dôležitú podpornú funkciu pre šírenie sa lienky východnej ako arborikolného druhu. Podporne sa uplatňujú hlavne lesné porasty v nižších polohách, tiež parky a záhrady na väčšine územia. Porasty lesných drevín nie sú lienkou východnou ohrozené.
Prevencia:
Šírenie sa lienky východnej nemožno zastaviť, čo dokumentuje jej nezadržateľný pohyb zo západu na východ Európy, ako aj rýchle ničím a nikým nehatené šírenie sa v mnohých ďalších krajinách. Z tohto dôvodu sa preventívne opatrenia na zamedzenie jej šírenia nenavrhujú. Dobre tesniace okná a dvere môžu preventívne eliminovať prístup lienky východnej do ľudských obydlí.
Kontrola výskytu:
Výskyt lienky východnej možno kvantitatívne zisťovať predovšetkým smýkaním jedincov z vetiev stromov a kríkov alebo oklepávaním z konárov do sklepávača, resp. na podloženú plachtu (posledné funguje hlavne pri chladnom počasí). Menej efektívne, no veľmi zaujímavé, je lákanie lienky na UV svetlo („black light“) a jej odchyt do svetelných lapačov alebo na osvetlené plátno počas noci. Kvantitatívne údaje o lienke možno získavať aj na budovách počas jesennej migrácie do antropogénnych objektov. Lienky počas migračnej fázy na zimoviská možno chytať do špeciálnych štrbinových lapačov (Nedvěd 2014). Feromóny, ktoré by priťahovali lienku východnú z veľkých vzdialeností, nie sú známe. Počas hojného výskytu možno údaje o spôsobe života lienky východnej a interakciách s ďalšími druhmi získavať pozorovaním jedincov v gildách afidofágov (lienky, pestrice, zlatoočky).
Obrana: –
Kategória škodcu: Hmyz - predátor
Zistený na Slovensku: Áno
Invázny druh: Áno
Podobné druhy: Lienka sedembodková (Coccinella septempunctata)
Záznamy výskytu lienky východnej (Harmonia axyridis) na Slovensku v rokoch 2008 – 2012
(n = 153). Biele krúžky – rok 2008, sivé – rok 2009, čierne – roky 2010 až 2012 (Panigaj et al. 2014).
Literatúra:
Awad, M., Kalushkov, P., Nedvědová, T., Nedvěd, O., 2013: Fecundity and fertility of ladybird beetle Harmonia axyridis after a prolonged cold storage. BioControl 58: s. 657-666.
Brown, P.M.J., Adriaens, T., Bathon, H., Cuppen, J., Goldarazena, A,, Hägg, T., Kenis, M., Klausnitzer, B.E.M., Kovář, I., Loomans, A.J.M., Majerus M.E.N., Nedvěd, O., Pedersen, J., Rabitsch, W., Roy, H.E.,Ternois, V., Zakharov, I.A. , Roy, D.B., 2008: Harmonia axyridis in Europe: spread and distribution of a non-native coccinellid. BioControl 53: s. 5-21.
Ceryngier, P., 2008: Ladybird conquers the world. Studying the expansion of H. axyridis in Poland. Research in Progress Ecology, Academia 3: s. 34-36.
Coutanceau, J.P., 2006: Harmonia axyridis (Pallas, 1773): une coccinelle asiatique introduite, acclimatée et an extension en France. Bulletin de la Société Entomologique de France 111: 395-401.
Gabel, B., 2015: Karanténnne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady. Vinič a víno 1, s. 9-12.
Gordon, R.D., 1985: The Coleoptera (Coocinellidae) of America north of Mexico. Journal of the New York Entomological Society 93: 912 s.
Honěk, A., 1989: Overwintering and annual changes of abundance of Coccinella septempunctata in Czechoslovakia. Acta Entomologica Bohemoslovaca 86: s. 179-182.
Kenis, M., Adriaens, T., Brown, P., Katsanis, A., van Vlaenderen, J., Eschen R., Golaz l., zindel R., Sam Martin, Y., Gomez G., Bebendreier, D., Ware, R., 2010: Impact of Harmonia axyridis on European ladybirds: which species are most at risk? In: Benefits and risks of exotic biological control agents. IOBC/wprs Bulletin 58: s. 57-59.
Koch, R.L., Venetter, C., Hutchison, W.D., 2006: Invasions by Harmonia axyridis (Pallas) (Coleoptera: Coccinellidae ) in the Western Hemisphere: Implications for South America. Neotropical Entomology 35: s. 421-434.
Koch, R.L., Galvan, T.L., 2008: Bad side of a good beetle: the North American experience with Harmonia axyridis. BioControl 53: s. 23-35.
Kuznetsov, V.N., 1987: The use of Far-Eastern lady beetles (Coleoptera, Coccinellidae) in biological control of plant pests. Informacionnyj Bjuletin EPS IOBC 21: s. 37-43.
Lombaert, E., Guillemaud, T., Cornuet, J.M., Malausa, T., Facon, B., Estoup, A., 2010: Bridgehead effect in the worldwide invasion of the biocontrol Harlequin ladybird. PLoS ONE 5: e9743.doi: 10.1371/journal.pone.0009743
Majzlan, O., 2008: Faunistical contributions from Slovakia, Coleoptera, 4. Naturae Tutela 12: s. 207-210.
Marko, V., Pozsgai, G., 2009: A harlekinkatica (Harmonia axyridis Pallas, 1773) (Coleoptera,Coccinellidae) elterjedése Magyarországon és megjelenése Romániában, Ukrajnában. (Spread of Harlequin Ladybird (Harmonia axyridis Pallas, 1773) (Coleoptera, Coccinellidae) in Hungary, and the first records from Romania and Ukraine). Növenyvédelem 45/9,481-490.
Merkl, O., 2008: First record of the harlequin ladybird (Harmonia axyridis Pallas) in Hungary (Coleoptera: Coccinellidae). Növényvédelem 44: s. 239-242.
Nedvěd, O., 2009: Spread and distribution of a non-native coccinellid Harmonia axyridis in Europe. In: Soldán T, Papáček M, Boháč J (Eds) Communications and abstracts, SIEEC University of South Bohemia, České Budějovice, s. 64-65.
Nedvěd, O., 2014: Slunéčko východní (Harmonia axyridis) – pomocník v biologické ochraně nebo ohrožení biodiverzity? Certifikovaná metodika pro praxi. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, České Budějovice, 65 s.
Nekrasova, O.D., Tytar, V.M., 2009: A record of the Harlequin Ladybird Harmonia axyridis (Coleoptera, Coccinellidae) in Kyiv. Vestnik zoologii 43: s. 538-540.
Panigaj, Ľ., Zach, P., Honěk, A., Nedvěd, O., Kulfan, J., Martinková, Z., Selyemová, D., Viglášová, S., Roy, H.E., 2014: The invasion history, distribution and colour pattern forms of the harlequin ladybird beetle Harmonia axyridis (Coleoptera, Coccinellidae) in Slovakia, Central Europe. Zookeys, 412, s. 89-102.
Przewozny, M., Barozek, T., Bunalski, M., 2007: Harmonia axyridis (Pallas, 1773) (Coleoptera: Coccinellidae) new species of ladybird beetle for Polish fauna. Polskie Pismo Entomologiczne 76: s. 177-182.
Raak-van den Berg, C.L., Hemerik, L., de Jong, P.W., van Lenteren, J.C., 2012: Mode of overwintering of invasive Harmonia axyridis in the Netherlands. BioControl 57: s. 71-84.
Rabitsch, W., Schuh, R., 2006: First record of the multicoloured Asian ladybird Harmonia axyridis (Pallas, 1773) in Austria. Beiträge zur Entomofaunistik 7: s. 161-164.
Špryňar, P., 2008: Faunistic records from the Czech Republic – 252. Coleoptera: Coccinellidae. Klapalekiana 44: s. 77-79.
Zach, P., Honěk, A., Kulfan, J., Martinková, Z., Selyemová, D., Parák, M., 2013: Rozšírenie a ekológia lienky Harmonia axyridis (Coleoptera, Coccinellidae) na Slovensku. Zoologické dny Brno 2013, Sborník abstraktů z konference 7–8.2.2013, s. 251-252.
