Anoplophora glabripennis
Fuzáč ázijský
Anoplophora glabripennis, Motschulsky,1853
Popis druhu:
Fuzáč ázijský patrí k veľkým druhom fuzáčov. Imágo dosahuje veľkosť od 25 mm (prevažne samčeky) do 35 mm (prevažne samičky). Tykadlá samičiek sú 1,3 a samčekov 2,5 krát také dlhé ako dĺžka tela. Telo je lesklo čierne. Na čiernych krovkách sa nachádza 10 až 20 nepravidelných bielych škvŕn. Tykadlá majú 11 článkov, na báze sú svetlé s modrastým nádychom (obr. 1). Samička kladie 5-7 mm veľké, belavé vajíčka podlhovastého tvaru do kôry stromov. Pred liahnutím larvy sa sfarbenie vajíčka mení na žltohnedé. Krémovo biela larva (podľa štádia vývinu veľká až do 50 mm) s chitinizovanou škvrnou na predo hrudi nemá nohy, čo ju odlišuje od väčšiny ostatných druhov fuzáčov.
Larvové chodby sú veľmi podobné chodbám ostatných druhov fuzáčov. Pod kôrou sú nenápadné, v dreve oválne, postupne sa rozširujú s rastom larvy, sú veľké, dlhé až 30 cm, zasahujú aj do jadrového dreva. Na konci larvovej chodby v dreve blízko kôry je kuklová kolíska. Od chodby za larvou ju oddeľujú natlačené jemné triesočky. Imágo sa prehrýza na povrch veľkými okrúhlymi výletovými otvormi (priemer približne 10 mm). Konzumuje listy od okraja, žer na listovej stopke často vedie k odpadnutiu listu, žer na vetvičkách vytvára malé plôšky, podobne ako žer samičky pri vyhrýzaní kôry pre kladenie vajíčok.
Bionómia – infekčný cyklus:
Fuzáč sa v domovskej krajine (Čína), v závislosti na klimatických podmienkach, vyvíja 1 rok, v severnejších oblastiach 1,5 roka a na severe 2 roky. V strednej Európe je vývin spravidla dvojročný, ale v teplých rokoch sa môže skrátiť na 1,5 roka (Forster a Wermelinger 2012). Imága opúšťajú požerky v máji až októbri a žijú jeden až dva mesiace. Zvyčajne ostávajú na strome, v ktorom sa vyvíjali, alebo prelietajú na susedné stromy. Ďaleko nelietajú (let do 250 až 500 m). Celkový rozlet počas života je 1 až 3 km (Smith a kol. 2002). Letová aktivita sa viaže prevažne na teplé a slnečné počasie. Živia sa listami a stopkami listov a tiež mladou kôrou vetiev (zrelostný žer). Kladenie vajíčok začína asi týždeň po kopulácii, samička kladie priemerne 30 – 60 (ojedinele až 200) vajíčok postupne do vyhryzených úzkych štrbín v kôre a do častí stromov hrubších ako 3 cm. Po dvoch týždňoch sa liahnu larvy. Tie sa najprv živia v zóne kambia a neskôr prenikajú do dreva. Kuklia sa v komôrkach dobre utesnené triesočkami. Imága vyliezajú z okrúhlych výletových otvorov. Samičky sú atrahované kombináciou samčích feromónov a volatilných látok hostiteľskej dreviny, samčeky lákajú len volatilné látky (Nehme et al. 2010). Fuzáč sa na veľké vzdialenosti šíri v prepravovanom dreve.
.jpg) |
 |
.jpg) |
 |
| Výletové ovory. Foto: M.Zúbrik |
Imágo. Foto: Hannes Krehan,
Bundesamt für Wald
|
Larva. Foto: Hannes Krehan,
Bundesamt für Wald
|
Požerky. Foto: M.Zúbrik |
Symptóm:
Napadnuté stromy poznať podľa zrelostného žeru imág na vetvičkách, stopách po žere na povrchu kôry (do vyhryzených plôšiek a štrbín kladú samičky vajíčka) a výronu štiav z larvových chodieb v kambiálnej zóne. Prítomnosť lariev sa dá zistiť podľa larvových chodieb pod kôrou v lyku a neskôr v dreve. Množstvo malých svetlých čiastočiek dreva (triesočiek) vytlačených z okrúhlych výletových otvorov poukazuje na opustenie dreva chrobákmi. Substrát vytlačený z požerkov sa často hromadí na báze kmeňa napadnutých stromov. Strom býva viac napadnutý na oslnenej (južnej) strane kmeňa. Tu možno nájsť veľké výletové otvory imág, spravidla v strednej a vrchnej časti stromu. Z rán (po žere chrobákov v kôre) vytekajúca šťava priťahuje druhotné škodce a je zdrojom hubovej infekcie stromov. Napadnuté stromy so zníženým turgorom majú menšie listy, ktoré žltnú, ovísajú a opadávajú, pričom sa výrazne znižuje zápoj porastov (Nowak et al. 2001). Drevo poškodené larvami fuzáča môže byť značne znehodnotené (Gao et al., 1993). Mechanicky oslabené konáre sa na osídlených stromoch lámu. Oslabenie štrukturálnej pevnosti dreva žerom lariev v stromoch v urbánnom prostredí (mestá, dediny a pod.) predstavuje veľké nebezpečenstvo pre chodcov, autá a budovy odlomenými konármi.
Ohrozené dreviny:
Medzinárodný obchod s Čínou predstavuje výrazné riziko zavlečenia fuzáča ázijského do Európy (MacLeod et al. 2002). Optimálnym prostredím preň, podľa odborných prognóz, je južná Európa, kde môže spôsobovať aj najväčšie škody. Hlavnými hostiteľskými drevinami fuzáča v Číne sú topoľ a jeho hybridy (Populus nigra, P. deltoides, P. x canadensis, P. dakhuanensis) a vŕby (Salix spp.). Ako široký polyfág žije aj na javore, jelši, jabloni, moruši, platane, hruške, slivke, breze, agáte, breste a ďalších drevinách. V USA žije najčastejšie na javore, príležitostne aj na pagaštane konskom, tulipánovníku a moruši bielej. V Európe (Švajčiarsko) napríklad na javore horskom (Acer pseudoplatanus), javore mliečnom (A. platanoides), javore poľnom (Acer campestre) a vŕbe rakyte (Salix caprea) (Forster a Wermelinger 2012).
Miesto poškodenia:
Imágo poškodzuje listy, vetvičky a kôru. Larvy poškodzujú konáre a kmienky (od 3 cm hrúbky) a hrubé kmene stromov.
Významnosť:
Na rozdiel od mnohých iných druhov fuzáčov A. glabripennis atakuje aj zdravé stromy a tiež stromy vystavené stresu. V jednom strome sa môže vyvíjať aj viacero generácií chrobáka. Ide o veľmi významného škodcu, v našich klimatických podmienkach zatiaľ s obmedzeným, úzko lokalizovaným výskytom v niektorých krajinách.
Pôvod a rozšírenie:
Fuzáč ázijský pochádza z Číny, kde sa v 60-tych rokoch minulého storočia začali intenzívne pestovať topole na plantážach alebo sa hromadne vysádzali okolo ciest a fariem. Niektoré vysádzané hybridy topoľov (v Číne nepôvodné) sa stali pre fuzáča veľmi vhodné. V dôsledku priaznivých podmienok sa početnosť chrobáka v kultúrach topoľov výrazne zvýšila. To viedlo k vyššej intenzite poškodenia porastov ďalších drevín, vrátane drevín ovocných a okrasných. S komoditami z Číny hojný fuzáč prenikol do USA (New York city, 1993? – 1996, Illinois (Chicago, 1993? – 1998) (USDA/APHIS 1996, USDA 1998, EPPO 2012b). Neskôr bol nezámerne zavlečený do Európy. Jeho výskyt sa na oboch kontinentoch snažia eradikovať.
V Európe bol fuzáč ázijský prvýkrát detekovaný v rakúskom Braunau am Inn v novembri 2000 a oficiálne tam potvrdený v júli 2001 nálezom dospelého jedinca (Dauber a Mitter 2001, Tomiczek a Hoyer-Tomiczek 2007, Krehan 2008). Odvtedy bol zistený v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Poľsku a vo Veľkej Británii (EPPO 2012a) a v roku 2011 vo Švajčiarsku (Forster a Wermelinger 2012). Pribúdajú ďalšie nálezy, napríklad vo Veľkej Británii (Forestry Commission 2012). Na Slovensku druh zatiaľ nebol zaznamenaný, avšak jeho výskyt tu vyžaduje zvýšenú pozornosť vzhľadom na nálezy v Rakúsku, odkiaľ by mohol preniknúť s obchodnými komoditami do Bratislavy a okolitých lužných lesov s dominanciou topoľov a vŕb. S drevenými paletami z Číny sa však môže objaviť aj na iných, neočakávaných miestach.
Ohrozené porasty a územia:
Predpokladá sa ohrozenosť drevín v urbánnom prostredí a lužných lesoch prevažne v okolí Bratislavy a v Podunajsku. Nemožno vylúčiť ani ohrozenosť ovocných sadov a výsadieb okrasných drevín na celom území Slovenska.
Prevencia:
Bez podpory človeka sa chrobák šíri len pomaly. Medzinárodným obchodom s drevom je rozširovaný v štádiu vajíčko, larva a kukla v drevených obaloch (paletách) chrániacich tovar pred nárazom pri lodnej doprave a ďalšej manipulácii. Larvy a imága zaznamenané v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku a vo Veľkej Británii boli pasívne prevezené v drevených obaloch zhotovených zo stromov, v ktorých prebiehal vývin chrobáka (OEPP/EPPO, 2003). Obaly sa vyrábajú z menej kvalitného dreva, ktoré býva napadnuté viac ako drevo vyššej kvality. Chrobáky (larvy a kukly) môžu prežiť aj v paletách zhotovených z dosiek hrubých 2,5 cm. Obaly tovarov z čínskych lodí prichádzajúcich do Európy musia byť adekvátne ošetrené proti všetkým škodcom dreva. Aktuálne sa v rámci medzinárodných karanténnych opatrení štandardne (od roku 2002) aplikuje zahriatie vnútra dreva paliet a podobných drevených obalov na teplotu 56°C počas 30 minút. Takto ošetrené drevo je možné znovu použiť v obchode. Ošetrené drevo je označené pečiatkou a tým odlíšiteľné od neošetreného. Preventívny celoplošný výrub stromov napadnutých fuzáčom možno realizovať len v ojedinelých prípadoch, ak ide o menšie skupiny napadnutých stromov (parky, sady a pod.), kde je možné populáciu dobre lokalizovať.
Kontrola výskytu:
Výskyt fuzáča ázijského možno kontrolovať na terminálnych miestach vykládky tovarov z lodí, a to vizuálnou kontrolou paliet a pod. V lokalitách výskytu druhu sa robí kontrola zameraná na detekciu symptómov poškodenia (pozri vyššie). Výskyt fuzáča možno kontrolovať lapákmi v podobe čiastočne odkôrnených stojacich stromov. Toto je však problematické na frekventovaných lokalitách (mestá), kde prípadný pád stromu predstavuje bezpečnostné riziko. Skrytý spôsob života sťažuje detekciu fuzáča a vyhodnotenie miesta výskytu, ako aj početnosti druhu na lokalite a rizika odumretia stromu a porastu. Vo Švajčiarsku a Nemecku sa na lokalizáciu výskytu fuzáča na stromoch využívajú aj stopovacie psy.
Obrana:
Na potlačenie výskytu fuzáča sa likvidujú napadnuté stromy alebo celé porasty, kde je to možné. Ďalej sa používajú insekticídy, lapáky – spílené stromy navnadené insekticídom (Liang et al., 1997) a ako prostriedok biologického boja aj patogénne nematódy (Sun a kol. 1990, Liu a kol. 1992). Rozhodujúca je však prevencia pred výskytom druhu, optimálne už v prístavoch (pozri vyššie).
Kategória škodcu: Hmyz (fytofág, phloeofág, xylofág)
Zistený na Slovensku: nie
Invázny druh:
Zavlečený druh s lokálnym výskytom v Európe. Európska a mediteránna organizácia pre ochranu rastlín (EPPO) ho kategorizuje ako karanténny druh (EPPO 2012b).
Podobné druhy:
Odlíšenie od iných druhov: známe sú DNA markery pre účely molekulárnej identifikácie všetkých vývinových štádií a požerkov fuzáča ázijského odlišujúce ho od ostatných druhov (Kethidi et al. 2003).V Európe sa vyskytuje podobný druh fuzáča – Anoplophora chinensis, ktorý je karanténnym škodcom (EPPO/CABI).
Literatúra
Dauber, D., Mitter, H. 2001: Das erstmalige Auftreten von Anoplophora glabripennis (Motschulsky 1853) auf dem europäischen Festland (Coleoptera: Cerambycidae: Lamiinae). — Beiträge zur Naturkunde Oberösterreichs 10: 503 – 508.
EPPO, 2012a: EPPO Plant Quarantine Data Retrieval System, PQR-version 5.0. — Downloaded from http://www.eppo.int/DATABASES/pqr/pqr.htm on 9.10.2012.
EPPO, 2012b: EPPO A1 List of pests recommended for regulation as quarantine pests. Version 2011–09. — Downloaded from http://www.eppo.int/QUARANTINE/listA1 on 20.09.2012.
Forestry Commission, 2012: Exotic beetle pest of trees found in Kent. News Release, No: 15381, No: 15381., UK: Forestry Commission. http://www.forestry.gov.uk/newsrele.nsf/web-allbysubject/ADF25B31C39D4A5F802579CF00367EE9
Gao R.T., Qin X.F., Chen D.Y., Chen W.P., 1993: A study on the damage to poplar caused by Anoplophora glabripennis. Forest Research, 6:189 – 193.
Krehan, H., 2008: Asian longhorn beetle Anoplophora glabripennis (ALB)–eradication program in Braunau (Austria) in 2007. Forstschutz Aktuell 44, 27-29.
Liang, C.J., Li, G.H., Li, G.W., Gao, R.T., Zhao, Z.Y., Sun, J.Z., 1997: Study on the use of systemic and pyrethroid insecticides to control Anoplophora glabripennis and Apriona germarii. Forest Research, 10: 189 – 193.
Nehme, M.E., Keena, M.A., Zhang, A., Baker, T.C., Hoover, K. 2010. Evaluating the use of maleproduced pheromone components and plant volatiles in two trap designs to monitor Anoplophora glabripennis. Environmental Entomology, 39: 169 – 176.
OEPP/EPPO, 2003. EPPO Reporting Service 2000/038, 2000/147, 2000/164, 2002/070, 2003/066, 2003/124. Paris, France: EPPO.
Smith, M.T., Bancroft, J., Tropp, J. 2002: Age-specific fecundity of Anoplophora glabripennis (Coleoptera: Cerambycidae) on three tree species infested in the United States. EnvironmentalEntomology, 31: 76 – 83.
USDA, 1998. Asian long horn beetle web pages, www.aphis.usda.gov/oa/alb/.
USDA/APHIS, 1996. New Pest Advisory Group report on Anoplophora glabripennis (an exotic Asian longhorned beetle), September 25, 1996. Unpublished Agency report, www.aphis.usda.gov/ppq/bbnpag.html.
